V berlínskej súťaži zaujali diablove pasce

Aj po premietnutí trinástich z 20 súťažných filmov tohtoročného 64. Berlinale sa na špici rebríčka, zostavovaného kritikmi pre festivalový denník Screen, drží s najvyšším počtom bodov nemecká snímka Kreuzweg (Krížová cesta) Dietricha Brüggemanna, tesne nasledovaná britskou drámou '71 a úvodným Grandhotelom Budapešť.

13.02.2014 07:00
Berlinale, Krížová cesta Foto:
Nemecký film Krížová cesta patrí zatiaľ k favoritom súťaže na festivale v Berlíne.
debata

Krížová cesta vedie

Hrdinka Krížovej cesty Maria (Lea van Ackenová) má štrnásť rokov. Jej rodina patrí do náboženského spoločenstva sv. Pavla, ktoré odmieta závery II. vatikánskeho koncilu a ignoruje ich, súčasnú rímskokatolícku cirkev považuje za zradnú a bezbožnú. Členovia spoločenstva žijú podľa prísnych pravidiel, sú presvedčení antisemiti, protestantov i katolíkov – podobne ako médiá, kino, modernú hudbu (t. j. všetku novovekú, vrátane spirituálov, džezu a soulu) považujú za bezbožnosť. Kňazi, ktorí sa pre svoje presvedčenie odčlenili od katolíckej cirkvi, žiadajú od veriacich odriekanie sa hriechu, pričom za hriech považujú všetko, čo človeku prináša radosť, potešenie a uspokojenie – s výnimkou viery samotnej a jej rituálov.

Dominantná krutá matka – náboženská fanatička (Franziska Weiszová) na rodinu pri boji proti diablovi nestačí, preto má francúzsku au-pair. Maria má troch súrodencov. Najmladší štvorročný brat ešte nezačal rozprávať. Matka Marii zakazuje priateľstvá so spolužiakmi aj mimoškolské aktivity a hrozí ju dať do cirkevnej školy. Páter Weber (Florian Stetter, ktorý v súťažnej dráme Die geliebten Schwestern stvárnil Schillera) ju učí hľadať bezbožnosť, hriech a diablovu pascu na každom kroku. Naivne, úprimne veriaca Maria sa rozhodne, že jedinou cestou ku spaseniu pre ňu teda je umrieť mladá a nepoškvrnená. Film, rozčlenený do 14 zastavení Krížovej cesty, si vyslúžil spontánny potlesk.

Trochu iná vojnová dráma

Drámu '71 nakrútil britský režisér francúzskeho pôvodu Yann Demange. V roku 1971 napätie v Severnom Írsku prerastalo do občianskej vojny. Do jej potláčania v Belfaste vláda nasadila aj armádu. Georg Hook (Jack O'Connell) práve ukončil vojenský výcvik. Je sirota, v domove, z ktorého odišiel na vojenčinu, zostal jeho milovaný mladší brat. Namiesto základne v Nemecku Georga odvelia do Severného Írska. Zásah v Belfaste, ktorý mal byť upokojovaním situácie, teda bez prilieb, štítov a obuškov, sa však zmenil na krvavý konflikt. Vojna totiž zúri aj vo vnútri IRA: vojna "starých“ umiernených, ktorí dávajú prednosť vyjednávaniu a "mladých“, ktorí túžia nenávisť voči Londýnu prejavovať so zbraňou v rukách.

Pri ústupe jednotka nechala poraneného Georga v uliciach. Mladý muž bez vojenských skúseností zostal sám v neznámom meste, kde vojenská uniforma vzbudzovala iba nenávisť. Napriek tomu sa mu podarilo prežiť. Aj vďaka často prekvapujúcej a nečakanej pomoci. A popritom zistil, že konflikt výdatne rozdúchava vláda, čím sa stal nežiaducim i pre vlastných.

Príbeh, ktorý priam volal po sfilmovaní, je nakrútený bez pátosu, neútočí na city, neprikláňa sa na jednu ani na druhú stranu, je skôr kritikou bezcitnosti vojenskej mašinérie a machiavelistickej vlády. A ukážkou zrelého filmárskeho aj hereckého remesla.

Hviezdy mieria do Berlína

Ak niekto čakal, že po silnom začiatku sa festivalová eufória upokojí a hviezdy sa opäť vrátia až na záver, sklamal sa. Pravda, je to sklamanie príjemné. Pondelok ponúkol stretnutie s Nickom Caveom. Nielen prostredníctvom dokumentárneho filmu 20 000 dní na Zemi o ňom, ale aj osobne. Britsko-nemeckú adaptáciu románu Nicka Hornbyho A Long Way Home (Dlhá cesta domov) zasa podporil aj predstaviteľ hlavnej roly Pierce Brosnan. Stretnúť sme mohli i stále šarmantnú Catherine Deneuve, hviezdu snímky Dans la Cour (Na dvore) alebo Jennifer Connellyovú s Cillianom Murphym zo súťažného španielsko-kanadsko-francúzskeho filmu Aloft, ktorý nakrútila berlínska víťazka z roku 2009, peruánska scenáristka a režisérka Claudia Llosa.

A v stredu mohlo publikum diskutovať s tohtoročným laureátom ceny Čestný Zlatý medveď, britským režisérom Kenom Loachom, o jeho filme Ladybird, Ladybird z roku 1994. Zlatú kameru Berlinale udelili nemeckému nezávislému filmovému producentovi a distributérovi Karlovi Baumgartnerovi, podpísanému pod dielami Super 8 Stories Emira Kusturicu, Irina Palm Sama Garbarského či Na ceste Jasmily Žbanić.

Premiéru na Berlinale mala zreštaurovaná podoba klasického nemého filmu Roberta Wieneho Kabinet Dr. Caligariho. O ozvučenie sa vo svojej vypredanej domovskej sále postarala Berlínska filharmónia.

Festival je pôdou aj na udeľovanie výročných cien nemeckého združenia filmových hercov. Tohto roku ocenenie v hlavnej kategórii získal Klaus Maria Brandauer za rolu muža postihnutého Alzheimerovou chorobou v dráme Die Ausloschung.

Zdá sa, že 64. berlínsky filmový festival bude tým najmasovejším v doterajšej histórii. Ešte predtým ako uplynulo prvých päť dní festivalu, sa vypredalo 260-tisíc vstupeniek. Usporiadatelia predpokladajú prekročenie hranice pol milióna divákov – čo pri priemernej výške vstupného osem eur predstavuje nezanedbateľný prínos do festivalového rozpočtu. Ten tohto roku atakuje sumu 20 miliónov eur.

Počet akreditovaných účastníkov bude tiež vyšší ako vlani a presiahne 20-tisíc. Berlinale je digitalizovaný festival. Uskutoční sa viac než 2 500 predstavení, z toho iba 5 percent nosičov predstavujú klasické filmové pásy, takmer všetky festivalové snímky sú v digitálnej podobe.

AUTOR JE FILMOVÝ PUBLICISTA

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #filmový festival #Nick Cave #Berlinale #Krížová cesta