Film podáva humorné svedectvo o tom, ako sa Bulharsko vyrovnáva so svojím novým postavením v Európe, ale príbeh nie je len o tejto krajine. Obyvatelia z východu Európy vo všeobecnosti trpia komplexom menejcennosti voči krajinám vyspelejšieho západu. (Ako umelecký námet je to už pomaly klišé.) Najmä Anglicko stojí na piedestáli dokonalosti, pýši sa bohatstvom, tradíciou, fajnovosťou, kultúrnosťou. Postaviť do kontrastu tieto dve mentality – plebejskú a aristokratickú – býva vďačným zdrojom zábavy.
Aj tento film stavia na "trapasoch“ z triednej a dejinnej nerovnosti, zo snahy presadiť sa a tiež niečo uchmatnúť. Dej sa odohráva na bulharskej ambasáde v Londýne, ale noblesu diplomacie nahrádzajú zmätky, neschopnosť, kšeftovanie a fingovanie. Ale ani Angličania nie sú svätí. Veď sú tam agentúry, ktoré upravujú dvojníkov pre rôznych úchylných a čudákov: naaranžujú napríklad dievčinu na spôsob princeznej Diany a klient sa s ňou môže pohrať. (Vo filme falošná Diana v zásterke vysáva.)
V takejto agentúre si objedná bulharské veľvyslanectvo aj dvojníčku kráľovnej Alžbety, aby sa stala ozdobou diplomatického večierka s kultúrnym programom. Plní sa tak želanie rozmarnej manželky bulharského prezidenta, ktorá pricestuje do Londýna práve kvôli tejto udalosti a netuší, že má pri večeri vedľa seba dvojníčku. Verí, že veselá dáma, ktorá si dáva jeden džin za druhým, je naozaj kráľovná Alžbeta, a cíti sa povznesene. No, rozčarovanie ju neminie. Kým sa však pravda ukáže, kadečo sa udeje. A je to sled bláznivých situácií. Tvorcovia filmu sa vysmievajú naivite svojich rodákov, ale nešetria ani druhú stranu. V ich podaní ani anglickí džentlmeni nie sú už to, čo bývali. Títo filmoví sú ošumelí, taktiež sa snažia každého prekabátiť a zo všetkého niečo získať.
Svet dvojníkov a podvodníkov, žiaľ, začína prevládať nad svetom noblesy, nech je to už kdekoľvek na zemeguli. Autori sa na tento jav pozreli s humorom, ktorý v knihe bol zrejme rozložený do širšieho deja – vo filme sa smečuje, divák je atakovaný, niekedy sa nestačí spamätať, ale bláznivú a dynamickú náladu filmu ocení a prijme s pochopením. Nie je to síce Forman, hoci ide o podobný námet (snaha o okázalosť, ktorá vyjde presne naopak ako v Hoří má panenko – na ambasáde začne aj horieť) – ale vďaka za snahu o sviežosť z Bulharska.
