Kniha obsahuje rozhovory s Arnoštom Lustigom, ktoré s ním viedli jeho dcéra Eva a priatelia, medzi inými Miloš Forman, Květa Fialová, Ivan Passer a ďalší. Spomienkou na významného českého prozaika, scenáristu, pedagóga, publicistu a novinára, ktorého dielo preložili do 25 jazykov, je rovnomenný film od Evy Lustigovej. „So svetoznámym spisovateľom, ktorý svoj mimoriadny literárny štýl opiera o neobyčajne bohaté životné skúsenosti, sa Eva Lustigová schádza ako režisérka i dcéra na ceste k odpovediam na existenciálne otázky,“ priblížili tému filmu i knihy organizátori podujatia.
Arnošt Lustig (1926 – 2011, Praha) je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších svetových autorov 20. storočia. Za svoju tvorbu získal množstvo cien doma a v zahraničí, medzi inými Štátnu cenu za novelu Modlitba pre Katarínu Horovitzovú (1967), Cenu B’nai B’rith (1974), Cenu Publisher's Weekly za najlepšie literárne dielo (1991) zdieľanú s Normanom Mailerom a Johnom Updikom, Emmy (1986), Cenu Karla Čapka za celoživotné dielo (1996), Cenu za celoživotné dielo Americkej akadémie umení a vied (2004), Cenu Franza Kafku (2008), stal sa Rytierom Rádu Marka Twaina. V roku 2003 Lustiga nominovali na Pulitzerovu cenu za knihu Krásne zelené oči, v roku 2009 na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu za dlhodobý prínos svetovej literatúre v angličtine, trikrát bol v užšom výbere na Nobelovu cenu za literatúru. Popri literárnej a scenáristickej práci sa Lustig do svojich posledných dní angažoval ako čestný prezident Spoločnosti Franza Kafku, čestný predseda medzinárodného festivalu židovskej českej a nemeckej kultúry Devět bran a organizácie na podporu vedy Česká hlava. Čestné doktoráty získal na chicagskej Spertus College a Michiganskej univerzite.
Arnošt Lustig sa narodil v Prahe v rodine Emila Lustiga, nemajetného obchodníka s textilom. V roku 1942 ho deportovali do Terezína, potom do koncentračných táborov Osvienčim a Buchenwald. V apríli 1945 ušiel z transportu smrti z Dachau a v Prahe sa zúčastnil na májovom povstaní. Počas holokaustu prišiel takmer o celú rodinu. Jeho diela sa preto prirodzene zaoberajú práve tematikou židov a druhou svetovou vojnou. V roku 1948 odcestoval ako zvláštny spravodajca do Izraela a v niekoľkých československých novinách, časopisoch aj v rozhlase referoval o vojne za nezávislosť štátu Izrael. V Izraeli sa oženil s Věrou Weislitzovou (1927 – 2009), s ktorou mal dve deti – Jozefa a Evu. V roku 1968 odišiel cez Taliansko, Izrael a Juhosláviu do USA, kde prednášal na niekoľkých univerzitách. Romány, novely, poviedky i filmové scény, ktoré podľa nich vznikli, patria medzi najhodnotnejšie diela o ľudských osudoch v 20. storočí. Sú autobiograficky ladenou výpoveďou o zle, ktoré neustále hrozí zničiť človeka, i o nádejach, ktoré predstavuje príklon k všeobecne platným ľudským hodnotám. Lustigove životné osudy i charizmatická osobnosť boli námetom niekoľkých domácich i zahraničných televíznych dokumentov či diskusií o holokauste, na ktorých sa intenzívne zúčastňoval. Arnošt Lustig zomrel v Prahe v roku 2011, keď po dlhom a ťažkom boji podľahol rakovine.
Eva Lustigová (1956, Praha) žila s otcom Arnoštom Lustigom, matkou Věrou a bratom Josefom v Československu do okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Mladosť prežila na troch svetadieloch. V súčasnosti už vyše 20 rokov pracuje vo Švajčiarsku v odbore medzinárodného zdravotníctva a manažmentu. Je absolventkou medzinárodného obchodu na George Washington University vo Washingtone a kultúrnej antropológie na American University vo Washingtone. Má dvoch synov s Vijayom Raghavanom Srinivasanom.
