Nie je to kópia
Je to notoricky známy príbeh o vzdornej kráske zasadený do romantického, ale aj zákerného prostredia Francúzska 17. storočia. Angeliku ako 17-ročnú násilne predajú za manželku znetvorenému grófovi, z ktorého sa však vykľuje jej osudová láska. Tu sa však nekoná žiadny happy end – gróf de Peyrac je totiž vo vysokých kruhoch považovaný za príliš bohatého a osvieteného muža a čoskoro sa dostane nielen do nemilosti tmárskej cirkvi, proti ktorej stále brojí, ale za svojho nepriateľa ho začne považovať aj mladý kráľ. Angeliku od jej manžela odtrhnú, ona sa však s takým koncom zmieriť nedokáže. Vyberá sa do Paríža, aby dosiahla spravodlivosť. Veriť však nemôže nikomu, ani svojim najbližším.
Nová doba, nový divák, nová Angelika. Hoci iste nejednému fanúšikovi tej „klasickej“ nebude po vôli, nie je toho veľa, čo by jej tvorcom bolo možné objektívne vyčítať. Áno, mnohé urobili inak, menej noblesne, ich Angelika už nie je taká omračujúca sexbomba a aj charizmatický Joffrey de Peyrac sa o čosi viac vzdialil zidealizovaným predstavám čitateľky červenej knižnice. Filmári sa (rozumne) rozhodli prerozprávať tento príbeh s ohľadom na potreby aj limity dnešného diváka.
Skúsme si predstaviť, ako by asi vyzerala novodobá Angelika, ak by sa ju pokúšali tej starej čo najviac pripodobniť. Prešlo by dnešným filmárom to, čo nám pri sledovaní päťdesiatročného filmu príde také vtipné, čarovné a krásne „retro“? Pravdepodobne nie. Zrejme by z Angeliky bola len neoriginálna kostýmová šou sterilných modelov a modeliek, možno nie nepodobná tým, aké všetci poznáme z televíznych seriálov typu Xena. Alebo by z nej v rukách hollywoodskych „mágov“ vznikla ďalšia napínavá „komiksovka“ na jedno použitie, ako už z toľkých známych príbehov pred ňou…
Porovnávanie im nesvedčí
Prvá vec, ktorú si určite všimnete, je, že Angelika v podaní Nory Arnezederovej nie je žiadna vyumelkovaná bábika. Rovnako ako iné ženské protagonistky tohto filmu nie je namaľovaná, nemá upravené obočie a v intímnych scénach dokonca zistíme, že nemá ani oholené podpazušie. Ani Joffrey nie je žiadny starec a mrzák „naoko“ ako v podaní vtedy len 37-ročného Roberta Hosseina – 64-ročný Gérard Lanvin stvárňuje Joffreyho inak, no dôstojne, vkusne a uveriteľne. Keď Angelika trpí, nie sú to už mačacie slzy z obálky módneho časopisu. Keď bojuje, je z nej hotový pouličný živel. V ideálnom prípade pred návštevou kina na starú Angeliku celkom zabudnite. Porovnávanie remakom skrátka nesvedčí.
Novinka paradoxne zrejme neurazí fanúšika súčasných historických filmov, ktorí sa nad pôvodnou Angelikou azda už len zhovievavo pousmejú. Nie, Angelika nestratila nič zo svojho rozprávkového čara, stále je to nadnesený boj hrdej krásky proti nespravodlivému a skorumpovanému svetu. Stále je to nenáročná zábava na dlhé zimné večery a o niekoľko rokov nás možno poteší aj vo vianočnom televíznom programe. Tajomstvo rozdielu sa ukrýva v realistických detailoch aj akejsi väčšej vážnosti, možno až temnosti, s akou nový film Angelikine dobrodružstvá podáva. Nečakajte zátraky ani katastrofu a Angelika sa tak možno aj pre vás stane celkom príjemnou oddychovkou <pe>
Hodnotenie Pravdy: 3,5 / 5
Angelika / Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Česká republika 2013 / réžia a scenár: Ariel Zeitoun / hudba: Nathaniel Méchaly / hrajú: Nora Arnezederová, Gérard Lanvin, Simon Abkarian, Tomer Sisley a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 27. február
