Fair Play je zrelý film na silnú tému

Film napokon vznikol v česko-slovensko-nemeckej koprodukcii, a tak v ňom môžeme vidieť nielen známe slovenské scenérie, ale tiež herecké tváre. Napríklad aj výbornú Judit Bárdos, ktorej režisérka zverila komplexnú rolu hlavnej hrdinky Anny. Film v týchto dňoch konečne dorazil do kín. Určite nesklame filmových ani športových fanúšikov.

Politika si so športom nerozumie

Cesta k úspechu sa spravidla nevyhne úskaliam, a ten, kto chce vyniknúť nad ostatnými, sa neraz ocitá pred neľahkým rozhodnutím. Zvíťaziť v morálnom súboji sám nad sebou však niekedy nestačí. Najmä ak sa na vaše úspechy spolieha štátny aparát komunistického Československa.

Život Anny (Judit Bárdos), mladej hrdinky snímky Fair Play, osudovo poznamenáva konflikt záujmov športového a politického sveta, keď ju zaradia do programu „špeciálnej starostlivosti“. Nádejnej atlétke sľubujú medaily aj účasť na olympiáde, podmienkou je dôsledná každodenná „kúra“ neškodnými prostriedkami na podporu rastu svalovej hmoty. Anna nemusí byť žiaden Einstein, aby zistila, že Stromba, ktorú jej pred spaním pichá maminka (Anna Geislerová), má od neškodných vitamínov ďaleko. V skutočnosti je to drastický hormonálny doping, ktorý spôsobuje, že mladej žene rastie husté telesné ochlpenie a vynecháva perióda, trénovať však vládze až do úmoru. Anna je zrejme jednou z tisíca, keď s dopingom nesúhlasí, hoci sú jej výsledky vďaka nemu výrazne lepšie. Jej príbeh sa však odohráva v prvej polovici 80. rokov a na súťažiach má svojimi výkonmi reprezentovať neporaziteľnosť socializmu. Rozhodnutie teda nie je na nej.

Spravodlivosť vykúpená prehrami

Zážitok dospievania za totality iste bol tým najsilnejším v životoch mnohých filmárov. Ťažko im zazlievať, ak neodolajú potrebe vyrovnať sa s ním každý vlastným filmovým príspevkom. No s kvantitou sa stále viac vytráca kvalita, čo diváka od noviniek z tejto škatuľky chtiac-nechtiac odrádza. Fair Play však dokazuje, že množina originálnych a prínosných pohľadov na minulosť ešte vyčerpaná nie je. Za filmom cítiť veľa poctivej snahy porozumieť danej tematike a nikoho pritom nesúdiť ani nekarikovať, dôsledne autentické scény a rekvizity sú potom už takmer samozrejmým, a predsa chvályhodným doplnkom.

Film k obludnostiam dopingu ani režimu nezaujíma žiadnu ľútostivú pózu. Naopak, vo svojej skromnej viere v spravodlivosť, hoci vykúpenú prehrami, je vlastne veľmi optimistický a príjemne triezvy. K najlepším rozhodnutiam režisérky nepochybne patrí obsadenie mladej Slovenky Judit Bárdos, z ktorej sa rysuje veľká herecká nádej. Svojím umierneným a civilným výkonom snímke urobila tú najlepšiu službu. Výborný je však aj Roman Luknár v úlohe Anninho trénera, a nič nepokazila ani Anna Geislerová, hoci práve jej rola matky bojujúcej s veternými mlynmi režimu tvorí vo filme trochu nadbytočné klišé.

Fair Play je férový a zrelý film. Neatakuje diváka žiadnymi šokujúcimi odhaleniami ani srdcervúcou drámou. O tabuizovanej téme hovorí zrozumiteľne, dôveryhodne a príťažlivo. V tomto roku zatiaľ to najlepšie, čo sa na domácej scéne urodilo.