Čiernobiela snímka, ktorú v roku 1969 nakrútil režisér Andrej
Tarkovskij, otvorí najbližší utorok festival Ars Poetica. Film, čo jazykom
plným hutnej poézie rozpráva o dávnom maliarovi ikon, bude v
bratislavskom filmovom klube Nostalgia nasledovať nemý Kabinet doktora
Caligariho. A medzinárodný festival poézie po nich v Bratislave potrvá do
nedele 12. októbra.
Šiesty ročník prehliadky ponúkne aj v klubových priestoroch centra A4
večery poézie, koncerty nezávislých interpretov,
filmy, workshop aj krsty kníh. Medzi čitateľov tento rok uvedie Básne
osamelého bežca Ivana Štrpku, knihy Ľubľana slovinskej autorky Mety
Kušarovej a Protivietor poľského básnika Tomasza Rózyckeho. Predstaví
tvorbu viacerých súčasných autorov poézie zo sveta. A Slovensko zastúpia
napríklad Jana Beňová, Ingrid Hrubaničová či Ján Štrasser.
Scéna oslobodenia, ktorou sa začína Andrej Rublev, je pre poéziu
charakteristická. So sarkazmom možno povedať, že niekedy natoľko, až sa
autor oslobodí od akýchkoľvek čitateľov. S dešpektom možno glosovať,
že úplnú slobodu ponúka aj voľný rým, ktorý získal popularitu
u mnohých autorov, čo svoje slová nielen nechcú, ale ani nedokážu
zviazať. Ale s uznaním treba poézii priznať, že dobrá oslobodzuje,
pretože je krásna a presná.
Za najväčšiu hviezdu, ktorú festival Ars Poetica tentoraz predstaví,
označujú organizátori americkú autorku Carolyn Forché.
Tento rok získala ocenenie Golden Rose Award. Jeho poslaním je vyzdvihovať
autorov mimoriadne inšpiratívnych, so závažným tvorivým prínosom.
A v rade jeho nositeľov žiaria napríklad mená Czeslawa Milosza či
Lawrencea Ferlinghettiho.
Práve ten akosi objavil aj Allena Ginsberga, hru o ktorom tento víkend
predstavuje divadlo GUnaGU. Ginsbergovo Kvílenie je
surovým popisom súčasného sveta. Hoci vzniklo v polovici minulého
storočia, aktuálnym jazykom hovorí aj k dnešnému
čitateľovi. Večery poézie, na akom Ferlinghetti Ginsberga počul, ponúkne
aj Ars Poetica. A hoci jazyk umenia dnes zostáva
väčšinou nevypočutý, niektorí z návštevníkov, čo v Bratislave zájdu
počúvať poéziu súčasných autorov, isto začujú slová
venované dnešku. Veď jednou z úloh umenia je vždy pomenúvať
súčasnosť.
Keď mužik z Tarkovského filmu po krátkom lete vôbec nie mäkko
pristane, scéna oslobodenia sa prehupne do opätovnej
skutočnosti nevoľníctva. Chvíľkové prekonanie pravidiel sa skončí. Až
sa skončí Ars Poetica, nezmení sa nič. Chvíľkovú
možnosť zažiť súčasnú poéziu naživo a nahlas nenahradí nevoľníctvo.
Isto aj preto, že poézia súčasný svet zmeniť nemôže. Ani jašterice
v lístí, ktoré sú výtvarným motívom festivalu, lebo sú metaforou
premenlivého, dynamického významu básne,
nevystúpia z plagátov. Nateraz stačí, ak poézia svet pomenúva.
