Depp áno, ale v inom filme
Päťdesiatjedenročného herca mal Anderson od prvého momentu spojeného s postavou Monsieura Gustava – conciergé vo vychýrenom Grandhoteli Budapešť, v ktorom sa veľká časť príbehu odohráva. „Neviem si predstaviť, kto iný by zahral Gustava tak ako on. Nikdy som vlastne nemal inú alternatívu,“ prezradil režisér Anderson pre Pravdu v rozhovore pri okrúhlom stole. „V čase, keď sme Ralpha oslovili, režíroval vlastný film a chvíľu nebolo jasné, či bude môcť prijať ponuku v Grandhoteli Budapešť. Skutočne som nemal zaňho náhradu. Nevedel som, čo urobím, ak ho nezískame,“ vysvetlil trochu placho pôsobiaci Američan, ktorý posledné roky trávi veľkú časť života v Paríži.
Ešte predtým, než sa film vôbec začal nakrúcať, médiá vypustili informáciu o tom, že rolu dostane Johnny Depp. To Anderson komentoval s úsmevom. „V dnešnej dobe je celkom bežné, že na internete sa objaví informácia, ktorá znie zaručene a vy vôbec netušíte, ako vznikla. Pri mene Johnny Depp však trošku tuším. Už sme sa bavili o spolupráci. Možno sa jeho agent niekde preriekol, povedal novinárom: ,Johnny sa stretol s Wesom a hovorili spolu o novom filme.' Ale pravdou je, že nešlo o Grandhotel Budapešť. Johnnyho Deppa si veľmi vážim a vnímam ho ako výnimočného herca, ktorého by som rád videl vo svojom filme. Nejakom ďalšom. Rola Monsieura Gustava potrebovala niekoho anglického. Chcel som anglického herca, ktorý hrával v divadle a má až prednesový prejav,“ doplnil Anderson.
Malé roly u Andersona sú pocta
Priestory hotela na plátne sa pritom stali akýmsi veľkolepým javiskom. Estetika, ktorú Anderson využil, bude určite mnohým divákom, najmä tým zo stredoeurópskeho regiónu, známa. Niet divu. Američan otvorene priznáva inšpiráciu a niekedy priam citáciu miest ako Praha alebo Karlove Vary. „Veľa vizuálnych nápadov nášho filmového hotela pochádza z miest v Prahe,“ potvrdil. Dôvod, prečo sa snímka v stovežatej metropole Česka nenakrúcala, je však veľmi pragmatický. Financie. Tvorcovia sa rozhodovali podľa toho, ktorá krajina im poskytne najlepšiu daňovú podporu. A zvíťazil Görlitz v nemecko-poľskom pohraničí. Určite však aj preto, že práve tam Anderson našiel prázdny obchodný dom, ktorý mohol premeniť na hotel podľa svojich predstáv.
Hlavnou zápletkou Grandhotela Budapešť, ak nejakú možno vybrať z množstva, ktoré Anderson v snímke divákom servíruje, je príbeh okolo ukradnutého obrazu. Práve on však dáva príležitosť zažiariť aj ďalším postavám. Dôležitou líniou je príbeh lásky medzi mladým zamestnancom hotela Zero Mustafom a nežnou cukrárkou Agathou. Zahrali ich írska herečka Saoirse Ronanová a debutujúci Tony Revolori. Desivo-komický Jopling v podaní Willema Dafoea, zásadový právnik Kovacs v podaní Jeffa Goldbluma alebo štyri hodiny maskovaná Madame D. v podaní Andersonovej dobrej kamarátky – herečky Tildy Swintonovej – sú na plátne oveľa menej, ale žiaria aj tých pár minút.
„Každý herec chce spolupracovať s Wesom Andersonom. Kto z nás by sa sťažoval, že dostal len malú rolu. Som rád, že mám s týmto filmom niečo spoločné, pretože pracovať s Wesom je zážitok,“ výstižne zhrnul na pražskej tlačovej konferencii Jeff Goldblum.
Bláznivé hry ako na ihrisku
Zážitkov s hercami má však množstvo aj sám režisér, ktorý pred Grandhotelom nakrútil film Až vyjde mesiac. Zvládnuť pri ňom musel viac ako desiatku detských hercov. Pri otázke, či sa aj dospelé hviezdy nesprávajú občas ako deti, s úsmevom prerozprával spomienku z nakrúcania. „V jednej scéne je Ralph Fiennes uprostred pláne v telefónnej búdke a za ním sa nachádzajú stohy sena. Tie boli, samozrejme, pripravené a zvnútra duté. Prišli sme na nakrúcanie, už sa stmievalo a chceli sme rýchlo záber nakrútiť. Do stohu teda vošli piati ľudia a my sme ich vysielačkami dirigovali, kam sa majú pohnúť. Zvrhlo sa to na bláznivú hru, keď sme sa vysielačkami dohadovali: ešte kúsok, ešte kúsok, stop, viac doprava. Vtedy som sa cítil ako na ihrisku,“ komentoval režisér.
Jeho novinka je zmesou grotesky, detektívky a čiernej komédie. A to napriek tomu, že priznáva hlavnú inšpiráciu v melancholickej a občas priam tragickej tvorbe Stefana Zweiga. „Keď pracujem na filme, snažím sa vytvoriť niečo, čo bude verné môjmu pohľadu na svet. Nechcem len vytvoriť novú podobu toho, čo už poznáme. Môj príbeh môže byť úplne odlišný. Z čítania smutných kníh sa môže vyvinúť filmový príbeh s komickou zápletkou. Ale nikdy to neplánujem, skrátka ide len o prirodzený vývoj situácie,“ uzavrel Anderson.
