Dobové kulisy v „Leninových“ lodeniciach v Gdansku, kde kedysi vzniklo Walesovo protikomunistické hnutie Solidarita, miestnym obyvateľom až priveľmi pripomínali temné časy totality. Snímka uznávaného poľského filmára s názvom Walesa, človek z nádeje už získala ceny na festivaloch v Benátkach, Chicagu aj v Palm Springs. V piatok ju v slovenskej premiére v rámci otváracieho ceremoniálu premietnu na festivale Febiofest.
Nabitý slovenskými premiérami
Už 21. ročník Febiofestu sa môže opäť pochváliť mimoriadne pestrým programom a osobnou účasťou osobností z domácej aj zo zahraničnej filmovej scény. Jeho diváci majú možnosť vidieť spolu až 140 filmových titulov zaradených do sedemnástich sekcií. Tradične silné zastúpenie budú mať snímky z produkcie štátov vyšehradskej štvorky, špeciálne potom filmy slovenskej a českej výroby. „Febiofest je už roky priestorom na konfrontáciu českých a slovenských filmových tvorcov, bola to jeho myšlienka už od začiatku,“ vraví Peter Dubecký, riaditeľ Slovenského filmového ústavu, ktorý je spoluorganizátorom Febiofestu už od jeho počiatkov.
Jednou z platforiem vyhradených pre túto konfrontáciu je sekcia Český a slovenský dokumentárny film. Tento rok je nabitá svetovými premiérami, medzi ktorými je napríklad aj nový dokument Martina Šulíka o všestrannom umelcovi a filmárovi Viliamovi J. Gruskovi s názvom Pútnik slovenským časom, snímka Patrika Lančariča o tragicky zosnulom hudobníkovi Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom, alebo portrét historika Jána Mlynárika Lyrik, ktorý nakrútil Arnold Kojnok. Atraktívne tituly z domáceho prostredia sú sústredené aj v sekcii Nový český a slovenský film – za všetky spomeňme animovaný Fongopolis Joanny Kożuch či koprodukčnú historickú drámu Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov. Slovenských filmov nájdete v programe 21. ročníka Febiofestu spolu až tridsaťosem.
Od Sorrentina po Pálfiho
O nič chudobnejšia nie je ani ponuka zahraničných snímok. Za pozornosť určite stoja profilové sekcie, ktoré tentoraz predstavia tvorbu talianskeho oscarového režiséra Paola Sorrentina (Božský, Prebytočný človek), známeho českého dokumentaristu Jana Gogolu ml. (Nonstop, Česko na provázku) a maďarského experimentátora György Pálfiho (Final Cut: Dámy a páni, Taxidermia). Poslední dvaja menovaní sa s návštevníkmi Febiofestu prídu zvítať aj osobne.
Foto: Febiofest
Ozveny z európskych festivalov prináša sekcia Panoráma, kultové kovbojky pri príležitosti krstu publikácie Rozprava o westerne autorov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku zase sekcia Westernová klasika. Svojich favoritov presadili v programe Febiofestu aj samotní diváci, premietať sa budú v sekcii Klubový Jukebox. Febiofest nezabúda ani na filmových majstrov, ktorí už medzi nami nie sú. Pocty vzdá nedávno zosnulému maďarskému režisérovi Miklósovi Jancsóovi, americkému hercovi Philipovi Seymourovi Hoffmanovi, ale aj domácim legendám Stanislavovi Barabášovi a Jozefovi Kronerovi.
Rozmanitosť programu Febiofestu podčiarkuje aj pestrá ponuka sprievodných podujatí. Patrí k nim výročné udeľovanie Cien Asociácie slovenských filmových klubov, výstava fotoportrétov Mira Nôtu Strieborné tváre¤2 alebo výstava venovaná tvorbe slávnej poľskej filmárky Tváre Agnieszky Holland.
Bohatší o dve mestá
Febiofest svoju púť po slovenských mestách už tradične začína v Bratislave, týždňový filmový maratón sa tu uskutoční od 21. do 27. marca a jeho dejiskom budú opäť predovšetkým priestory kina Lumière. Kino sa oproti minulému ročníku môže pochváliť viacerými inováciami. Najdôležitejšou z nich je znovuotvorenie tretej premietacej sály s kapacitou 49 miest, ktorá bude fungovať aj po skončení festivalu ako unikátne miesto pre premietanie z 35 mm kópií. Na návštevníkov Febiofestu bude v kine Lumière tento rok čakať aj príjemná festivalová kaviareň. Bratislavské premietania sa uskutočnia tiež v kine Mladosť, Artkine za zrkadlom, FK 35_mm na Vysokej škole múzických umení a v A4 – priestore súčasnej kultúry.
Febiofest sa následne rozbehne do ďalších miest. V porovnaní s minulým rokom bude mať dokonca o dve zastávky viac. Konečne sa ho podarilo prinavrátiť aj do Košíc, kde vlani chýbal, bude sa konať od 27. do 30. marca. Ďalšími mestami, ktoré tento rok privítajú Febiofest, sú Martin (28. 3. – 1. 4.), Trenčín (28. 3. – 1. 4.), Trnava (31. 3. – 3. 4.), Banská Bystrica (31. 3. – 3. 4.), Prievidza (8. – 11. 4.), Kežmarok (11. – 14. 4.) a Prešov (13. – 17. 4.).
Všetky ďalšie informácie o programe Febiofestu nájdete na internetovej stránke www.febiofest.sk.
Súťaž „kraťasov“ tentoraz aj s Ukrajinou
Súťaž krátkometrážnych snímok autorov z krajín V4 je súčasťou Febiofestu už druhý rok. Novou tradíciou, ktorá štartuje aktuálnym ročníkom, bude aj prizývanie súťažných snímok od autorov z jedného hosťovského štátu. Prvým hosťujúcim štátom je Ukrajina. „Pre prizvanie Ukrajiny sme sa rozhodli ešte vlani v lete, teda v čase, keď sme ešte ani netušili aká spoločensko-politická situácia tam nastane. Teší nás však, že by aj napriek tomu mali prísť svoje filmy niektorí z ukrajinských tvorcov osobne uviesť,“ vraví Peter Dubecký, riaditeľ SFÚ.
V súťaži krátkych filmov sa spolu stretne po päť titulov z Ukrajiny, Poľska, Maďarska, Českej republiky aj z dielne domácich filmárov. Za Slovensko o víťazstvo zabojujú Peter Zakutňanský s „filmom po filme“ Odchod na korze, animovaný „kraťas“ Sneh z dielne Ivany Šebestovej, Peter Czikrai a jeho dramatická trojminútovka M is for Malnutrition (hrá v nej aj Judit Bárdos), exotický Tanec tigra, ktorý Martin Repka nakrútil v tamilčine, aj Pandy Matúša Vizára, ktoré si už získali aj poroty medzinárodných festivalov, napríklad aj v Cannes.
Diváci si môžu krátke súťažné filmy pozrieť v piatich zhruba 80-minútových blokoch, dodatočné projekcie potom ešte ponúknu ďalšiu šancu zoznámiť sa víťaznými titulmi.
