Ako by ste na váš film navnadili divákov?
Aby sme vedeli, kto sme, je dôležité poznať svoje korene a minulosť. Dokumentárny film Felvidék – Horná zem hovorí o našej tabuizovanej histórii, ktorá sa týka nás všetkých bez ohľadu na to, či nejakým spôsobom riešime slovensko-maďarské vzťahy. Myslím, že si v ňom každý niečo nájde – hovorí o ľudských rozhodnutiach, o politickej moci nad životmi ľudí, ako je to i dnes, o potrebe odpustenia, sile ísť ďalej, o láske, o domove a o identite. To sú asi univerzálne témy.
Pustili ste sa do témy, ktorá je tak trochu „strašiakom“ historikov, politológov aj sociológov. Priviedli vás k nej osobné dôvody?
Od začiatku som si vedomá, že je to veľmi citlivá a v našej spoločnosti tabuizovaná téma. Ja sama som od malička vyrastala v tomto nepomenovateľnom a neuchopiteľnom napätí, čo tu „straší“ medzi dobrými susedmi. Chcela som to pochopiť, začala som klásť otázky a hľadať odpovede. Predovšetkým medzi pamätníkmi, ktorí reálne prežili toto šialené povojnové sťahovanie národov, keďže pomaly odchádzajú a nebudeme mať koho sa viac pýtať. A to je vlastne aj taký malý odkaz mladým ľuďom, aby sa pýtali svojich starých rodičov na minulosť, kým ešte majú tú možnosť.
Ako okolie reagovalo na to, že pripravujete film o „maďarskej otázke“? Neodrádzali vás?
Samozrejme, že boli ľudia, ktorí od začiatku chápali dôležitosť otvorenia tejto témy a podporovali ma s väčšími či menšími pochybnosťami a zvedavosťou, ako to celé dopadne a či sa mi podarí naplniť môj „liečivý“ zámer zahojiť staré rany a posunúť sa ďalej… a našli sa aj takí ľudia, ktorým sa to nepáčilo a dokonca mi jeden farár mával prstom pred nosom, ale ustála som to. Moji najbližší ma prirodzene vždy podporovali a verili vo mňa, za čo som im nesmierne vďačná.
Film je atraktívny a nevšedný aj svojou formou…
Uvedomila som si, že ľudia často nedokážu niektoré priamo pomenované skutočnosti prijať, uzatvoria sa, alebo sa začnú biť za svoju pravdu a nepočúvajú. Preto som sa rozhodla využiť čaro animácie povedať to, čo sa niekedy slovami nedá… komunikuje s dieťaťom v nás symbolmi a metaforami, a tak otvára naše vnímanie svetu. Formálne je môj film animovaným dokumentom, ktorý síce pracuje s historickými faktami a ťažkou témou, ale cez emócie, príbehy ľudí a moju alegorickú cestu naplniť starý sľub, ktorý dala babka svojej mame…
Felvidék je vaším dlhometrážnym debutom, plánujete sa tejto téme venovať aj v budúcnosti?
Viem si predstaviť, že by prišla objednávka na sériu popularizačných historicko-analytických dokumentov, ktoré by túto tému spracovali z faktografickej stránky, to by som rada robila. V podstate je to však pre mňa uzavretá téma, mám svoje odpovede a po rokoch hotový film. A momentálne sa sústreďujem na nový projekt, na ktorom mi veľmi záleží a už vlastne žijem ním.
