Ľubomír Štecko: Vladimír Ossif je stelesnením nepokoja

22.03.2014 09:00
Štvorec v kruhu, film
Štvorec v kruhu je dokumentárny film o nezvyčajnom životnom príbehu maliara Vladimíra Ossifa. Autor:

Jednou zo svetových premiér Febiofestu je aj dokument Ľubomíra Štecka Štvorec v kruhu alebo život medzi únikmi a snami. Jeho hrdinom je výtvarník Vladimír Ossif, prešovský rodák s francúzskym občianstvom, ktorý je v zahraničí uznávaným maliarom, hoci ho na Slovensku široká verejnosť veľmi nepozná.

Čím na vás Vladimír Ossif zapôsobil?

Všetci máme sny a predstavy ako by sme chceli žiť, málokedy ich však aj uskutočníme. Preto ma zaujal človek, ktorý ide dôsledne za svojimi snami aj za cenu, že sa pritom popáli. Jeho príbeh je pestrý a turbulentný. Nie je to však bizarný, exotický sólista, ale človek, ktorého život odráža protirečenia dnešnej doby. Je priam stelesnením nepokoja, ktorý nás núti stále hľadať a skúšať niečo nové.

Ako sa to prejavuje?

Neustále strieda miesta svojho pobytu, migruje ako vták. Ako sám hovorí: „Ak žijem dlhšie na jednom mieste, mám pocit, že sa dostávam do stereotypu.“ Žije v Paríži, Madride, Ortaffe, New Yorku, Prahe, Bratislave, na Madagaskare, či na Kube. Na prvý pohľad je jeho spôsob života veľmi lákavý. Veci však majú aj odvrátenú stranu, ktorú tvoria ostré hrany ako vo štvorci. Nové miesta provokujú, prinášajú nové podnety, ale aj vzťahy, s ktorými sú často spojené problémy. Toto skryté pozadie umeleckej tvorby a hľadanie seba samého sa snaží film zachytiť.

Komu by ste film sám odporučili?

Mojim zámerom nebolo vysvetľovať abstraktnú tvorbu Vladimíra Ossifa, čo by určite zaujalo milovníkov umenia a kunsthistorikov. Chcel som osloviť aj ľudí, ktorých výtvarné umenie vôbec nezaujíma, bolo teda dôležité, aby film nepôsobil ťažkopádne. Zvolil som formu, v ktorej sa aj o vážnych veciach hovorí bezprostredne a ľahko, rôzne myšlienky vyplývajú z autentickej situácie a sú vyslovované akoby mimochodom. Snažil som sa pridať aj iróniu, ktorá veci relativizuje, podobne ako v živote, v ktorom všeličo môže byť vnímané aj inak.

Ľubomír Štecko
Ľubomír Štecko Autor: dokweb

Ako ťažko, alebo ľahko film vznikal?

Film sa nakrúcal s prestávkami, danými Ossifovými cestami, približne tri roky. Situácie, ktoré vznikali, neboli vždy jednoduché. Napríklad na Madagaskare sa okolo nás stále motali žobrajúci ľudia a vojaci ktorí nás kontrolovali. Bronx tiež nepatrí k priateľským miestam, rovnako ako Paríž, kde je kamera na statíve dôvodom, aby od vás okamžite niekto žiadal povolenie.

Ako sa vám s Vladimírom Ossifom pracovalo?

S Ossifom som sa pred nakrúcaním osobne nepoznal. Pochopiteľne, s počiatku bol opatrný, mal vlastnú predstavu o tom, ako by mal film vyzerať. Pretože sa jeho predstavy zásadne líšili od môjho zámeru, chvíľami som uvažoval, že to vzdám. Postupne však s našim zbližovaním prijal môj spôsob práce a stal sa absolútne otvoreným. Dokonca pri schvaľovaní filmu, ktorým podmienil jeho uvedenie, prijal aj kontroverzné veci, čím ukázal svoju veľkorysosť. Film je obrazom kontroverzného a pritom pozitívneho človeka, ktorý napĺňa frázu o tom, že sami sme strojcami vlastného osudu. Chcel som tak vytvoriť protipól k prevažujúcemu obrazu Slovákov v dokumentoch, ako jednoduchých dobromyseľných ľudí, kde negatívnu úlohu majú len sily mimo nich. V tomto filme má pozitívnu i negatívnu úlohu samotná hlavná postava.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dokumentárny film #maliar #Febiofest #Vladimír Ossif #Ľubomír Štecko #Štvorec v kruhu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku