Ako herec sa tam uchytil. Ale v poslednom čase nakrúca častejšie v Čechách a na Slovensku. Hrá v Tangu s komármi, ktoré prišlo do kín pred týždňom, vo filme Pokoj v duši, ktorý sa premieta oddnes, aj v snímke Nestyda, ktorá má slovenskú premiéru o týždeň.
Nedávno ste zas nakrúcali v Španielsku. Ste tam známejší ako na Slovensku?
Teraz som robil v seriáli, ktorý beží už desať rokov. Už som v ňom piaty raz. Ale divák si ani nevšimne, že vždy hrám inú postavu. Raz zloducha, potom pomáham policajtom ako typický Albánec. Stále je to o tom istom. Režisér sa ma pýta, dám ti Rumuna? Dám ti Bulhara? Väčšinou sú moje postavy buď nešťastní emigranti, ktorých niekto zabije, alebo mafiáni.
Vo filmografii máte veľa španielskych filmov. Boli to len malé úlohy?
Aj veľké. Lenže vždy bol vedľa mňa niekto… ako keď sme robili kamerové skúšky pre film, v ktorom mal druhú najväčšiu postavu hrať jeho producent. A nakoniec mi vysvetlili, že rolu nedostanem, pretože mal strach, aby som ho na plátne "nespapal“.
Diskutujte: Ako sa vám páčia slovenské filmy?
Aj vo filme Pokoj v duši hráte dôležitú, ale nie hlavnú postavu. Čím vás zaujal scenár?
Jiří Křižan, ktorý ho napísal, je scenárista zo starej školy. Keď čítate jeho scenár, vidíte vzťahy medzi postavami. Aj obrazy. Je to veľmi silný príbeh, takže som nevedel povedať nie.
A aké bolo nakrúcanie?
Môžem ho porovnať napríklad s nakrúcaním Tanga s komármi. Kým pri tom nás bolo dvadsať aj so šoférmi, pri Pokoji v duši bolo postarané o stodvadsaťčlenný štáb. Taký catering som nezažil ani v Španielsku. Chlapci z Oravy vyvárali päť – šesť jedál denne, na raňajky piekli tvarohové buchty s hrozienkami, volské oká a neviem koľko druhov párkov a klobás.
Čo vás zviedlo dokopy s Janom Hřebejkom, s ktorým ste napríklad po Kráske v nesnázích nakrútili novú komédiu Nestyda?
Jedného dňa mi zatelefonoval, že chce, aby som s ním spolupracoval. Vraj videl Záhradu aj iné filmy, v ktorých som hral. Spýtal som sa ho, či už niečo nakrútil. Začal sa strašne rehotať… Poslal mi Pelíšky aj jeho ďalšie filmy, ktoré som si pozrel a povedal mu k nim svoje. Nakoniec sme sa stretli a sme veľkí kamaráti.
Ako sa s ním spolupracuje?
Keď človeka vezú na pľac, každý deň cíti šteklenie v žalúdku. Nevie, čo sa bude diať. Takú improvizáciu a hľadanie ako s Hřebejkom som ešte nezažil.
Scenár neplatí?
Hřebejk povie, že by sme sa scenára mali držať. Ale ak sa niekomu z hercov nepáči, tak to stopne. Povie: ideme hlasovať. Hlasujú všetci, aj osvetľovači. A hľadajú sa možnosti, ako to urobiť inak. Často skončíme skôr. Keď sme nakrúcali v parku dialóg s Jirkom Macháčkom, ktorý je na konci Medvídka, išli sme na dve ostré. Za jeden a pol hodiny sme urobili robotu rozplánovanú na celý deň.
A išlo sa domov?
Nie. V ten deň mal narodeniny kameraman Honza Malíř. Bolo krásne augustové počasie, ľudia z cateringu priniesli šampanské a oslavovali sme do druhej do rána.
Aký bol pri nakrúcaní Tanga s komármi režisér Miloslav Luther?
Veľmi sústredený. Znervózňovalo ho, keď veci nefungovali tak, ako mali. Tentoraz navyše prvý raz robil aj producenta. Neviem si predstaviť tú vnútornú schizofréniu – režisér má určitú víziu, producent škrtá náklady.
S kameramanom Igorom Lutherom, ktorý bratov film snímal, ste pracovali prvý raz?
So Slavom sme sa veľmi zblížili už pri nakrúcaní Chodníka cez Dunaj. Veľa nám rozprával o bratovi Igorovi, ktorý emigroval. Dozvedeli sme sa, že existuje slovenský kameraman, ktorý nakrútil Plechový bubienok. Film, ktorý dostal Oscara! A zrazu nás dal Slavo dohromady!
Tango s komármi sa nakrúcalo aj v Španielsku.
To bolo najkrajšie. Keďže žiadny španielsky producent nechcel spolupracovať, hrali sme sa na dokumentaristov, ktorí nepotrebujú povolenie na nakrúcanie. Preto dochádzalo aj k improvizácii, hoci Slavo mal dôkladne urobené obhliadky.
V Tangu sa objavuje aj Lola. Museli ste manželku dlho presviedčať?
Presviedčal ju Slavo. Ja som jej len vysvetlil, že nie každý deň je príležitosť nakrútiť si na pamiatku pohyblivú pohľadnicu. Zakonzervovať jej štvrť, tržnicu, kam chodí každý deň nakupovať zeleniny a ryby, našu stanicu metra. Aj naše vnúčatá a pravnúčatá si budú môcť film požičať z fondu Slovenského filmového ústavu a pustiť si pradedka a prababku.
Prečo Lola nechala profesiu herečky?
Už sme mali dve deti a ja som hral v mnohých španielskych seriáloch. Ráno som odchádzal o ôsmej a vracal sa v noci. Doma bolo treba stály príjem. Lola sa obetovala a zamestnala sa v spoločnosti Birdlife.
Pred časom ste oslepli na jedno oko. Ako sa to stalo?
Sedem rokov som robil televízne seriály od rána do večera. Jedného dňa som si prestal cítiť nohy a vidieť na jedno oko. Vyskúšal som všetky možné medicíny, doktorov, lieky i terapie, až som skončil u jedného Číňana, ktorý do mňa rok a deväť mesiacov pichal ihly. Chodil som s anténkou v hlave, pretože problémom bol očný nerv. Bolesť odišla, oko nevidelo. Pochopil som, že musím zmeniť priestor a čas.
Prišli ste do Bratislavy a začali budovať detský park.
Potreboval som vyprázdniť sedem kancelárií, aby to bolo normálne detské ihrisko. Prvý múr padol, ja som si pretrel oko a začal som vidieť.
Pustili ste sa do podnikania.
Pred desiatimi rokmi boli detské parky v Madride v rozkvete. S Lolou sme si povedali, že ich budeme robiť na Slovensku. Naučil som sa počítať náklady, výdavky aj DPH.
A odbyt?
Predbehol som dobu. Urobil som výkladnú skriňu, keď som však záujemcom povedal cenu šesťdesiat- až stotisíc eur, tak sa na mňa pozreli: si normálny? Pochopil som, že o podnikaní nemám ani šajnu.
A predsa podnikáte. Ako to chutí?
Je to drahé, kapitalistické… A najmä na Slovensku len málo ľudí dodrží slovo. Keď sa niečo také stane v Španielsku, hneď sa to rozkríkne a už s človekom nikto nechce spolupracovať. Na Slovensku poznám veľa ľudí, ktorí nesplnili, čo sľúbili a dodnes fungujú v tejto malej dedinke.
Zdá sa, že sa vrátite na Slovensko aj na dlhší čas, ako len na nakrúcanie filmu.
Prijal som ponuku Markízy nakrúcať seriál. Na rozdiel od Česka, kde mi v posledných rokoch ponúkali veľa seriálov, mi na Slovensku vytvoria podmienky, aby som mohol byť pri nakrúcaní s rodinou. Takže prečo nie?
A prečo áno?
Aby som sem mohol presťahovať svojich synov. Chcem, aby sa naučili po slovensky a dostali trošku slovenskej kultúry. Aby tu študovali hudbu, lebo majú nadanie. Keď budú mať slovenské aj španielske papiere o štúdiu, nech sa potom sami rozhodnú, kde chcú zostať.
Roman Luknár
Štúdium herectva na VŠMU absolvoval v roku 1987> Bol členom Divadla pre deti a mládež v Trnave a Divadla Astorka Korzo ‘90. Od roku 1991 žije v Madride. Hral v mnohých slovenských, českých, španielskych a maďarských inscenáciách a filmoch. Za postavu Jakuba vo filme Záhrada bol nominovaný na Českého leva 1996 za hlavnú mužskú úlohu. Z filmografie: Kára plná bolesti (r. S. Párnický), Štek (r. M. Luther), Chodník cez Dunaj (r. M. Luther), Kráska v nesnázích (r. J. Hřebejk), Karamazovi (r. P. Zelenka).
