A ostatné? V malom mestečku je všetko spomalené, až priveľmi pokojné, ale aj tak sa stane havária. Zoltán je zranený cúvajúcim autom a jeho život je ohrozený. Spomínaný anjel strážny mu dá ešte šancu – tri dni života, ale pod podmienkou, že urobí troch ľudí šťastnými. Ako na to? Zoltán sa pokúša rozveseliť zrelú ženu, ktorej opraví práčku, otcovi pomáha vo vinohrade, ale len mu skazí niekoľko kríkov zlým strihom. Môže pomôcť kamarátovi hudobníkovi, politikovi, bezdomovcovi, ale akosi to všetko ťažko ide. Každý myslí len na seba, vzdychá, sťažuje sa, nadáva. Ako z toho von? Kto to vyrieši?
Ani nádejný nebožtík Zoltán, ktorý by si týmto spôsobom mohol predĺžiť život, to nedokáže. Zaberajú len tie klobásky a vínko. Tie ešte dokážu prehlušiť tlak nesplnených túžob, nespokojnosť, suplovať pocity šťastia. Ale skutočné šťastie – čo to dnes je? Chcú ho ešte ľudia vôbec? Vedia byť šťastní? Film Dobrý človek je sympatický už len touto otázkou. A - sám šťastie vyžaruje. Cítiť z neho nadšenie, kamarátstvo, spoločnú túžbu niečo vypovedať. Je v ňom radosť z vlastných nápadov, humor, túžba po originalite, po komunikácii. Tento signál sa k divákovi dostane však skôr v pocitovej polohe. Sú to náznaky, výjavy, epizódy, ako celok film naplno nefunguje.
Režiséra Csabu Molnára si však diváci určite zapamätajú a budú sledovať jeho ďalšiu tvorbu. Je totiž ešte na škole (je to jeho absolventský film z VŠMU), má celý život pred sebou, ale najmä – má v rukách veľkú tému a dobre k nej vykročil. Pozná slovensko-maďarské prostredie, Komárno, ľudí v tom prostredí a to je vzácna matéria pre umelca. Iste to využije a natočí film s príbehom, ktorý divákmi zalomcuje.
Film Dobrý človek nie je "lomcovák“, ale je úprimný a pôsobivý. Je prísľubom. Tvorcovia, najmä režisér a scenáristka, si mohli na ňom odskúšať, čo a ako, čo je funkčné, čo je zdĺhavé, čo je nosné, čo je zbytočné. Divákom sa iste páčili všetky postavy, ktoré hrali významní herci civilne, na úrovni a s určitou sebairóniou. Napríklad Attila Mokos, Éva Bándor, István Olás, Géza Benko atď. Na pozeranie bolo toho vo filme dosť – politická kampaň, motív emo, osud učiteľa, vzťah dcéry s otcom bezdomovcom, ale jednotlivé osudy by potrebovali ešte niečo dopovedať, trocha priamočiarosti a zakomponovania do kontextu súčasného života v tom zaujímavom prostredí. Je to však len skromný študentský film, ako upozornili tvorcovia aj priamo z plátna, treba ho brať tak: Ako pozdrav z Komárna, zaujímavú informáciu. To sa dá len uvítať. Zatiaľ je to odkaz pre tých vnímavejších, ale treba niečo natočiť aj pre širšiu verejnosť. Námety ponúka aj samotný tento film. Napríklad príbeh učiteľa.