Dokument o kameramanovi filmov Martina Hollého Havrania cesta z roku 1962 či Jeden deň pre starú paniu z roku 1966 nazval Balco Medzi 4 – 5,6. „To je číslo clony, ktorú najčastejšie používajú kameramani. Je to dobrá svetelná hodnota, základná dobrá clona,“ vysvetlil režisér.
S Rosincom nakrútil Balco v roku 1984 svoj debutový film Uhol pohľadu, spolupracovali aj na hudobno-tanečnom filme Pasodoble pre troch z roku 1986.
„S Vincentom Rosincom som sa stretol ešte skôr, ako som vôbec uvažoval o filmovej škole. V televízii som videl nejaké zábery, ktoré som si vďaka kamere zapamätal. Boli niečím výnimočné. Zaujali ma ich svetelné atmosféry, ktoré boli fantastické,“ povedal Balco, ktorý má vo filmografii snímky ako Rivers of Babylon alebo Let asfaltového holuba.
S Rosincom sa osobne stretol už keď prišiel po vojenčine na Kolibu. A tak ho pozná dlhé roky.
„Ťažko hľadať obdobu Rosincovho štýlu, keď uprednostňuje kresbu štruktúry povrchu predmetov pred hocijako výrečnou dramatickou situáciou,“ napísal o kameramanskej práci Vincenta Rosinca v Dejinách slovenskej kinematografie teoretik Václav Macek. Písal tak o filme Drak sa vracia, ktorý režisér Eduard Grečner predstavil v roku 1967. „Z hľadiska filmárskej štylistiky sa tento film výrazne odlišuje od súdobých filmov realizovaných na Kolibe,“ uviedol Macek.
Okrem Eduarda Grečnera rozpráva o Rosincovi vo filme napríklad Mimi Barabášová, vdova po režisérovi Stanislavovi Barabášovi. S tým Rosinec nakrútil vojnovú drámu Zvony pre bosých (1965). Hovorí aj Dušan Trančík, ktorý s Rosincom spolupracoval na Koncerte pre pozostalých (1976).
V Rosincovej filmografii sú aj obľúbené rozprávky Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982) či sci-fi snímka Petra Hledíka Tretí šarkan (1985).
