Třeštíková: Stávka na neistotu ma baví a inšpiruje

Dvadsať rokov sledovala česká režisérka Helena Třeštíková život recidivistu Reného Plášila. Výsledkom je časozberný dokument René, ktorý Európska filmová akadémia ocenila ako najlepší európsky dokument roku 2008. Slovenské filmové kluby premietajú snímku od 16. apríla. René v nej trávi väčšinu času vo väzení. A Třeštíková v rozhovore prezradila, že vďaka Renému sa dostala k premýšľaniu o vine, treste, odpustení a slobode.

28.04.2009 07:01
Helena Třeštíková Foto:
Režisérka Helena Třeštíková získala za dokumentárny film René ocenenie Európsky dokument roku 2008.
debata

Keď sa René dostal na slobodu, nevedel si s ňou rady, nenašiel si správny model fungovania. Nemali ste pri nakrúcaní podobné problémy – vybrať si z množstva možností tie správne?
Áno. Stále sa rozhodujeme a potom čakáme, či naša voľba bude nami aj okolím označená ako plus, alebo mínus. Možností, ako budovať časozberný film, je nekonečne veľa. Pri nakrúcaní aj v strižni. Prvý dokument o Reném som dokončila v roku 1993 – bola to súčasť cyklu filmov o mladých delikventoch. Potom som sa rozhodla pokračovať, ale dosť dlho som nakrúcala bez istoty, že z toho materiálu niečo bude. Dávala som do toho vlastné peniaze a čakala, ako sa bude príbeh vyvíjať.

Máte pocit, že ste Reného rokmi dokonale "prečítali”, alebo sa vám postupom času čoraz viac vzďaľoval?
Zdal sa mi skôr menej čitateľný a stále neuchopiteľnejší. A to ma paradoxne na ňom bavilo a lákalo. Pri premietaní v Brazílii povedal divák, že mu René príde ako postava z Dostojevského.

Čo považujete za Reného hlavný problém?
Jeho problém vidím v detstve a v zrade rodičov, ktorí mali asi viac detí ako citu a pozornosti. Možno si to René ani nepripúšťa, ale všetky jeho skutky sa mi javili ako výzvy rodičom, aby si ho všimli.

Nakoľko ste Renému v jeho ťažkých situáciách chceli pomáhať, zasahovať do jeho života a tým aj do svojho filmu?
Snažila som sa podporovať Reného kreativitu a doviesť ho k poznaniu, že pozornosť môže vzbudzovať aj konštruktívnou činnosťou, nielen deštruktívnou, ako bol dovtedy zvyknutý. Chcela som, aby písal a on písal. Vyšli mu dve knihy a on pocítil uspokojenie. To bol pre mňa dosť dôležitý moment.

Ako René ovplyvnil vás?
Priviedol ma k premýšľaniu o veciach, ktoré by som asi inak neriešila. O vine, treste, pokání, odpustení, slobode vnútornej a vonkajšej.

Nezažili ste pri nakrúcaní aj istú vyhorenosť – stratu nadšenia, únavu, nerozhodnosť, depresie z Reného problémov a prehier?
To je stabilný pocit pri natáčaní časozberných filmov, som na to zvyknutá. Časozberný dokument je totiž stávka na neistotu a neistota frustruje. No mňa zároveň aj nejako zvláštne baví, inšpiruje a rozpohybováva.

Keď René vykradol váš byt, bolo pre vás ťažké vrátiť sa k filmovaniu a opäť nadviazať vzťah s Reném?
Nejaký čas som sa spamätávala. Bolo to v situácii, keď bol prvý film dokončený. Pokračovanie teda bolo moje dobrovoľné rozhodnutie. Zdalo sa mi, že to vykradnutie je znamenie, že treba pokračovať.

Chceli by ste vidieť dokument, ktorý by nakrútil René o vás?
Určite by to bolo zaujímavé. René je dosť inteligentný na to, aby nejako vyhmatol moju osobnosť. Asi by sa zameral na môj workoholizmus, pretože to stále zdôrazňuje. Zrejme by som v jeho filme stále pobiehala a niečo riešila. Myslím si, že ho fascinuje, že niekto pracuje, aj keď nemusí a trebárs za to ani nič nemá. To je však len domnienka. Teraz vyšla kniha René příběh filmu – dopisy z vězení, kde René rôzne reflektuje naše stretnutia.

Čo viete o Reného súčasnom živote?
Som s ním v kontakte. Je stále na slobode, v poslednom čase sprevádzal film a diskutoval s divákmi po Českej republike. Stretol sa väčšinou s pozitívnymi reakciami, a to ho, myslím si, príjemne prekvapilo. Váži si svoju slobodu a je pripravený urobiť všetko, aby si ju udržal. Podľa mňa prehodnocuje svoj vzťah k svetu.

debata chyba