Audiovizuálny fond prinesie viac peňazí a nové pravidlá

Na Slovensku vzniká Audiovizuálny fond, ktorý má prispieť k rozvoju kinematografie a s podpornou činnosťou začne od budúceho roka. Nahradí grantový program ministerstva kultúry Audiovízia, ktorý dokázal uspokojiť 15 - 20 percent žiadateľov o podporu pre ich projekty. Koľko žiadateľov z oblasti filmu a televízie uspokojí nový fond, zatiaľ jeho riaditeľ Martin Šmatlák nevie odhadnúť. Tvrdí však, že s fondom sa spája viacero výhod.

25.05.2009 11:12
Martin Šmatlák Foto:
Riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák.
debata

V čom spočívajú základné výhody Audiovizuálne­ho fondu?

Tá najhmatateľnejšia je, že vo fonde má byť viac peňazí ako v Audiovízii. Okrem štátu doň budú prispievať súkromní vysielatelia, verejnoprávny vysielateľ, prevádzkovatelia kín, distribútori a prevádzkovatelia retransmisií. Príspevok štátu nemá byť menší ako objem peňazí od ostatných prispievateľov. Mal by byť zachovaný princíp 50 ku 50.

Koľko peňazí sa tým má získať?

Predpokladáme, že po začiatku činnosti fondu získame dvojnásobne viac peňazí ako v prípade Audiovízie, teda 7 – 8 miliónov eur. Pre krízu či menší objem reklamy v televíziách to možno nedopadne podľa odhadov. Ale stále by to malo byť viac ako doteraz.

Aké majú byť ďalšie výhody?

Rozdeľovanie financií nebude závisieť od rozpočtového hospodárenia ministerstva kultúry. Bude prebiehať v rámci nezávislej verejnoprávnej inštitúcie. S tým súvisí pružnejšie rozdeľovanie podpory a väčší dôraz na jej efektivitu. Žiadosti sa budú môcť predkladať v priebehu celého roka a hodnotiť častejšie ako doteraz. Fond ponúka aj nové formy podpory, ako sú štipendiá a pôžičky.

Pri grantovom systéme Audiovízia sa filmoví producenti sťažovali, že musia použiť pridelené peniaze do konca kalendárneho roka, pričom schválené peniaze im chodili neskoro. Zmení sa to?

V novom fonde by mala byť situácia podstatne lepšia. Rátame s tým, že dotácia nebude musieť byť pridelená naraz ani celá zúčtovaná v tom istom roku. Najmä pri veľkých projektoch môžu byť peniaze prideľované postupne vo viacerých splátkach. Vznik filmu nie je záležitosťou jedného roka.

Ako by fond mohol bojovať proti problému nedokončených filmov?

Najúčinnejšia môže byť prevencia. Zhodnotiť riziko treba hneď na začiatku. Tým, že projekty posúdime aj z hľadiska ich finančného plánu, produkčnej pripravenosti, udržateľnosti. Ďalšia vec je postupné prideľovanie zazmluvnených peňazí z fondu. Myslím si, že by bolo dobré, keby sa posledná splátka dala žiadateľovi až po dokončení, zaevidovaní a verejnom predstavení diela. Určite by však malo ísť len o malú časť celého príspevku, napríklad 5 percent.

Podľa vás by mal fond udržiavať vyváženosť medzi umením a priemyslom. Aké kritériá budú platiť pri hodnotení žiadostí?

Obsahové, finančno-ekonomické, teda pripravenosť a realizovateľnosť projektu, ďalej je to kritérium štátnej pomoci a posúdenie projektu vzhľadom na priority fondu, ktoré má v danom období.

Do fondu budú prispievať aj televízni vysielatelia či prevádzkovatelia kín. Čo môžu od fondu získať?

Prevádzkovatelia kín môžu žiadať napríklad o podporu na technologický rozvoj kina. Televízny vysielateľ môže byť podporený, ak vytvorí v spolupráci s nezávislým producentom projekt určený najmä na televízne uvedenie. Ide o to, aby sme nerozdeľovali audiovizuálne prostredie na jednotlivé piesočky, ale aby sme sa pokúsili združiť nápady, peniaze, energiu a schopnosti na realizáciu tých projektov, ktoré môžu celé prostredie posunúť ďalej.

Fond by vraj mohol žiadať o podiel z predaja niektorých diel, napríklad filmov. Nie je to na Slovensku nereálna predstava?

Nemyslím si. Treba si uvedomiť, že film nie je rýchloobrátkový tovar. Práva výrobcu trvajú 50 rokov a počas nich sa film môže ekonomicky zhodnocovať. A pri projekte, ktorý má v sebe vyšší komerčný potenciál, je fond oprávnený stanoviť si rozumný podiel na jeho obchodnom využití. Aj z toho hľadiska, že pri tzv. komerčnom projekte ide viac o podporu podnikania ako kultúry.

debata chyba