Mnohí odborníci ho považujú za jednu z najvplyvnejších hereckých osobností v dejinách filmu. Angažoval sa aj ako aktivista v boji za ľudské práva. Jeho úspešnú kariéru poznačili psychické problémy, obezita a konflikty s deťmi. Americký filmový inštitút ho v roku 1999 zaradil na štvrté miesto rebríčka najlepších hercov všetkých čias.
Bol tri razy ženatý. S tromi manželkami mal päť detí. A ďalšie tri s ním mala jeho dlhoročná domáca Maria Christina Ruizová.
Narodil sa 3. apríla 1924 v meste Omaha v americkom štáte Nebraska. Jeho staršia sestra Jocelyn sa stala tiež herečkou. Herecké gény zdedili súrodenci po matke, amatérskej divadelníčke. Brandova druhá sestra Frannie sa stala výtvarníčkou. Obe sestry opustili Nebrasku a vrhli sa na štúdium v New Yorku. Tam ich Marlon Brando nasledoval.
Herectvo bolo podľa neho v rodine dvoch alkoholikov jedinou cestou, ako získať pozornosť a lásku rodičov. „Obdivujem Marlonov talent. Ale nezávidím mu bolesť, z ktorej sa zrodil,“ povedal jeho prvej manželke slávny Anthony Quinn.
V New Yorku sa učil aj u Stelly Adlerovej, ktorej prístup priniesol do americkej divadelnej školy nové odkazy. A traduje sa historka, ako učiteľka chcela od svojich študentov, aby na hodine zahrali kuriatka. Keď potom dodala, že na nich spadne bomba, väčšina triedy začala splašene behať po miestnosti. Ale Brando pokojne sedel a predstieral, že sa chystá zniesť vajce.
„Som kura. Ako môžem vedieť, čo je bomba?“ vysvetlil.
Na Broadwayi pôsobil päť rokov. A potom sa vrhol na film. Debutoval v ňom roku 1950 v snímke Muži režiséra Freda Zinnemanna. Do pozornosti sa však dostal o rok neskôr s postavou Stanleyho Kowalského vo filmovej verzii diela Električka zvaná túžba dramatika Tennesseeho Williamsa.
Za herecký výkon ho nominovali na Oscara. A nominácie mu vyniesli aj ďalšie tri filmy v troch nasledujúcich rokoch: Viva Zapata!, Julius Caesar a V prístave. Týmito piatimi filmami sa zapísal ako najvýznamnejší herecký talent sveta. Dôkazom bol zisk britskej filmovej ceny BAFTA za hlavnú úlohu v rokoch 1953, 1954 aj 1955. A ďalším zisk štyroch oscarových nominácii za sebou, čo sa pred rokom 1955 nikomu nepodarilo.
Oscara získal Marlon Brando prvý raz v roku 1955 za film V prístave.
Hrdinom mladej generácie sa Marlon Brando stal, keď v roku 1953 stvárnil motorkára Johnnyho Strablera v snímke Divoch. Zosobnil vtedy rebelantský imidž éry rock and rollu. A ten istý imidž preniesol režisér Nick Ray do svojho Rebela bez príčiny. Brandov vplyv na mládež ešte vzrástol, v americkej kinematografii spravil revolúciu. Jeho umenie aj životný štýl azda preberali aj James Dean, Paul Newman či Steve McQueen.
„Všetci sme Brandovými deťmi,“ povedal v roku 1972 Jack Nicholson.
Marlon Brando sa zapojil aj do boja za práva černochov a Indiánov. V roku 1968 sa objavil na zhromaždení hnutia Čiernych panterov, čo mu v týchto kritických rokoch isto nepomohlo. V juhovýchodných štátoch USA bolo na jeho filmy uvalené embargo. A od roku 1969 do roku 1972 nenakrútil nijaký film.
Druhého Oscara Marlon Brando získal za úlohu Dona Vita Corleoneho v Krstnom otcovi z roku 1972. Režíroval ho Francis Ford Coppola. A zahral si aj v slávnom Bertolucciho provokatívnom filme Posledné tango v Paríži z toho istého roku.
Odchod do dôchodku ohlásil herec v roku 1980. Hrával však vedľajšie úlohy v rôznych filmoch. Na sklonku života sa utiahol do ústrania. Brando vedel, že aj keď jeho legenda bude žiť ďalej, jeho koniec sa blíži, preto si detailne napísal scenár vlastného pohrebu. Zomrel 1. júla 2004.
