Okrem iného povedala, že je notorická klamárka, klame milencom aj policajtom, len k ľuďom milujúcim film je úprimná. Taliansky herec Franco Nero sa do Karlových Varov zasa vrátil kvôli retrospektíve filmov Elia Petriho a tiež kvôli filmu Naliehavé rytmy, v ktorom hrá. S humorom poznamenal, že mu Fanny sľúbila pri vhodnej príležitosti vysvetliť, o čom ten film je.
Ich domovom sa stalo väzenie
V súťaži dokumentárnych filmov nás reprezentuje Comeback Mira Rema a V tichu Zdeňka Jiraského. Remo priznal, že sa od detstva zaoberal väznicou, lebo stále okolo nej chodil. V centre jeho pozornosti sú dvaja recidivisti, ktorí nemajú pocit, že by vykonali niečo mimoriadne zlé. Odmysliac si vulgárny slovník, nepripadajú divákovi ako vyšinutí, len činy ich usvedčujú. No po desiatich až pätnástich rokoch opustiť väznicu a začleniť sa do normálneho života nie je jednoduché.
Rodina a priatelia ich odpísali a zamestnať sa s takým biľagom je nemožné. Mnohí rýchlo spáchajú ďalší delikt, aby sa čím skôr vrátili „domov“, ktorým sa stala basa. Tá však ešte nikoho nepolepšila. Film kladie veľa otázok, na veľa z nich odpovedá, na niektoré sa ani nedá. Je však zaujímavou sondou do duše nenapraviteľných delikventov a väzenského života vôbec.
Zdeněk Jiraský po úspechu Poupat nakrútil podľa námetu slovenskej muzikologičky Agaty Schindler žijúcej v Drážďanoch snímku V tichu. V kombinácii dobových dokumentov, hraných pasáží z predvojnového života a tragických osudov židovských hudobníkov po nástupe nacizmu vzniklo v slovensko-českej koprodukcii formálne i emocionálne zaujímavé dielo. Spomína sa slovenský skladateľ Karol Elbert, klaviristka Edit Krausová, baletka Alica Flachová a mnohí iní. Snímka si zaslúži väčšiu pozornosť pre invenčný spôsob spracovania frekventovanej a obohratej témy.
Z islandského zapadákova do búrlivej Inguri
Kazašská variácia Dostojevského Bielych nocí Narimanom Turebajevom vo filme Dobrodružstvo (Prikľučenie) sa odohráva v Almaty, z jemnej Natálie sa stala sebavedomá potvora Mariam, z jej ochrancu strážca budovy Marat a biele noci nahradila pouličná lampa.
Decht a perie (Du goudron et des plumes) Francúza Pascala Rabatého je psychologickou sondou do vzťahov rozvedeného otca s dcérou a zblíženia osamelého muža s osamelou ženou. V momente, keď sa zdá, že už im už nič neskalí šťastie, minulosť muža takmer položí na kolená. Po prekážkach a sklamaniach si však všetci nájdu k sebe cestu. V karlovarskej súťaži sa po prvý raz objavil animovaný film Kamene vo vrecku (Rocks in My Pockets) pôvodom lotyšskej režisérky Signe Baumane žijúcej v New Yorku. Autobiografická snímka o dedičnej depresii je milé a humorné vyrovnanie sa s faktom, že starý otec sa oženil s mladou ženou, no pozabudol si zistiť, prečo jej rodina zomiera taká mladá. Samovražedné sklony zdedia, samozrejme, aj potomkovia.
Keď sa festival preklopil do druhej polovice, nastal zlom k lepšiemu uvedením islandského filmu Paríž Severu (Paris norðursins). Režisér Hafsteinn Gunnar Sigurðsson netradične rozpitval vzťah otec – syn, ale aj vzťah muž, žena a dieťa. Hugi, učiteľ na základnej škole niekde na východe Islandu, prepadol alkoholu, chodí na skupinovú terapiu a nie je šťastný. Aby toho nebolo málo, prikvitne jeho otec z potuliek po Thajsku. Snímka je štýlovo čistá, dej plynie bez zádrhov, nezaznejú falošné tóny, hrdinom veríme, a preto si myslím, že môže ašpirovať na niektorú z cien.
Takýto chválospev si nezaslúži český debut herca a divadelného režiséra Miroslava Krobota Díra u Hanušovic. Kým v islandskom filme, v ktorom jednu z úloh hrá aj príroda a hrdinovia sú ňou determinovaní, sú rezignácia a depresívne stavy opodstatnené, v malebnej moravskej dedinke niet dôvodu na takú skepsu a ustavičné opíjanie sa. Česko-slovensko-nemecký koprodukčný film Andrey Sedláčkovej Fair Play má väčšiu šancu. Zaoberá sa problémami vo vrcholovom športe, tvrdým a vyčerpávajúcim tréningom, obeťami, ktoré museli športovci priniesť, no najmä dobou. Pripomenie, ako neférovo sa hralo s ľuďmi, ako ich zbytočne šikanovali, ako sa ničili a lámali charaktery.
Spojitosť človeka s prírodou pertraktuje dráma gruzínskeho režiséra Georgea Ovashviliho Kukuričný ostrov (Simindis kundzuli). Príbeh sa odohráva na rieke Inguri, ktorá je prirodzenou hranicou medzi Gruzínskom a Abcházskom. Vizuálne úchvatne, takmer bez slov, v pomalom tempe hovorí o stavbe chatrče a pestovaní kukurice starcom a jeho vnučkou na ostrove uprostred rieky, a to na pozadí občianskej vojny na začiatku 90. rokov. Starec si s patrolami krúžiacimi okolo ostrovčeka poradí, ale v boji s prírodou je bezmocný.
Autorka je filmová publicistka
