Vladimír Menšík rozdával úsmevy do posledného dychu

Legendárny komik, neodmysliteľná súčasť československej televíznej zábavy a herec, ktorý v priebehu tridsiatich rokov stvárnil úlohy v zhruba 120 filmoch. Vladimír Menšík zomrel 29. mája 1988. Dnes by oslávil osemdesiate narodeniny.

09.10.2009 07:52
Vladimír Menšík a Jiří Sovák Foto:
Vladimír Menšík a Jiří Sovák
debata

„Nechal po sebe úsmev. Len sa povie Menšík – a ľudia sa smejú. Je to lepšie, než keby tu bol sto rokov a nezostalo po ňom nič,“ povedal o Menšíkovi Jiří Sovák. V jednom z televíznych Silvestrov spomínal Menšík historku, ako Sovákovi ktosi nahovoril, že veverka sa po slovensky povie drevokocúr. Spoločne si zahrali v mnohých filmoch a seriáloch. Napríklad v Jasného snímke Až přijde kocour (1963), ktorá si z filmového festivalu v Cannes odniesla Veľkú cenu poroty. Ale tiež v seriáloch ako Chalupári či Arabela. A v bláznivých komédiách Což takhle dát si špenát (1977), Pane, vy jste vdova! (1971) alebo Zítra vstanu a opařím se čajem (1977).

Menšík si však rád uťahoval aj sám zo seba. „Keď sa ho pýtali, ako prišiel k svojej napoly habešskej vizáži, mal hneď niekoľko vysvetlení,“ povedal pre Brněnský deník Menšíkov spolurodák a spisovateľ Jaroslav Matějka. „Vykladal: Oproti brnianskej železničnej stanici mal veľký obchod s lahôdkami pán Lamplota. Strážil mu ho fešný černoch. A tam chodila prababička nakupovať…,“ vysvetlil.

Hoci Menšík chcel byť hercom od detstva, kvôli otcovi vyštudoval strojnícku priemyslovku. Po nej však zamieril na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne. Divadlu sa ochotnícky venoval už predtým. Po niekoľkých rokoch strávených v pražskom Divadle E. F. Buriana sa naplno upísal filmu a stal sa členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov. „Menšík nehral napísanú postavu, hral jej obsah,“ citoval scenáristu Jiřího Hubača český magazín Reflex. A jeho hereckí partneri mali preto často problém. Nevedeli, kedy sa začína ich replika. Na to im vravel, že sa mu majú pozerať do očí. Keď to v nich zhasne, nastupujú oni.

„Patrí do svätej trojice vedľa Vlastu Buriana a Jana Wericha. Všetci ostatní sú len ich apoštoli,“ povedal o ňom kedysi Miloš Forman. Ten Menšíka obsadil do filmu Lásky jedné plavovlásky (1965), ktorý získal aj oscarovú nomináciu. Hoci Menšíka si diváci pamätajú najmä ako komika, stvárnil aj niekoľko vážnych úloh, napríklad v inscenácii Ikarov pád (1977). Tu si zahral s Janou Hlaváčovou a Jaromírom Hanzlíkom. „To nebol človek, to bol živel. oheň, voda, Menšík,“ povedal o ňom Jaromír Hanzlík. „Bol to herec, ktorého genialita vám nemohla prekážať ako konkurencia, pretože bola do takej miery inšpirujúca, že bolo šťastie s ním pracovať,“ povedala pred časom agentúre ČTK o Menšíkovi Jiřina Jirásková.

V Ikarovom páde si zahral barového hudobníka a alkoholika. S alkoholom bojoval aj v súkromí. Navyše trpel astmou. Cestoval vraj s dvomi kuframi liekov a už od polovice sedemdesiatych rokov ho na nakrúcanie často sprevádzala zdravotná sestra. Ešte dva dni pred smrťou nakrúcal zábavný program Abeceda. Okrem filmu a televízie so svojimi zábavnými historkami cestoval aj po celej republike. Podľa časopisu Reflex dbal na to, aby jeho vystúpenia nikto nenahrával – pretože si strážil pointy svojich historiek, ale tiež občas povedal to, čo nemal. „BSP jihlavských krajčírok na neho napísala udanie, že používa slovo prdel a hovorí proti režimu,“ napísal Reflex.
Posledným filmom vo filmografii Vladimíra Menšíka sú Dobří holubi se vracejí režiséra Dušana Kleina. „Mal neutíchajúcu potrebu zabávať svoje okolie,“ povedal Klein. To potvrdil aj samotný herec. „Ja som taký ukecaný! Už koľkokrát som si povedal: Prekristapána, čo ja toľko kecám? Veď, Láďo, vravím si, skús niekedy prísť niekam a seď tam tak ticho, až tým budeš nápadný! Tak idem, sadnem si a niekto hovorí: My sme vám boli v nedeľu v Pardubiciach… Ja vravím: My sme boli v Budějoviciach… A ten už to nedopovie!“

V hercových rodných Ivančiciach, odkiaľ pochádza aj Alfons Mucha, má dnes Menšík stálu výstavu a je tu po ňom pomenovaná nielen ulica, ale aj základná škola. Hoci mal trojku zo správania, pretože bol neovládateľný živel. „Menšík, to je sopka stále pred výbuchom,“ povedala o ňom Jiřina Bohdalová. A podobný názor mal aj Miloš Kopecký: „Režiséri, ktorí ho obsadili, mohli mať podľa môjho názoru dva pocity: istotu a miernu obavu. Istotu, že to bude náramné a obavu, či ho zvládnu. Tušili, že pred kamerou nebudú mať len skvelého herca, ale výbušninu.“

debata chyba