Labuda - z prírodného úkazu sa stal uznávaný herec

Objavuje sa na javiskách slovenských aj českých divadiel. Vídať ho zároveň vo filmoch a seriáloch, hoci v posledných rokoch nakrúca prevažne v Česku. Bez toho, aby ho museli dabovať. Marián Labuda je totiž česko-slovenský herec. Z tvorivého hľadiska aj z pohľadu divákov.

31.10.2009 10:00
Marián Labuda Foto:
Herec Marián Labuda.
debata

Uplynulú stredu oslávil 65. narodeniny. Keď si pred dvomi rokmi preberal na Artfilme v Trenčianskych Tepliciach cenu Hercova misia, povedal, že poslaním herca je zaujať divákov, aby sa držali kresiel napätím alebo z nich padali od smiechu. Poznamenal však aj to, že so slovenskou kinematografiou to nevyzerá dobre. Pretože necítiť tlak verejnosti, ktorá by si žiadala domáce filmy. Uspokojí sa aj so starými snímkami alebo so zahraničnými titulmi.

Rok predtým nakrúcal Labuda s režisérom Dušanom Trančíkom televízny projekt Zima kúzelníkov. Vtedy sa tešil, že sa na pľaci zišlo toľko ľudí z filmových profesií. „Pretože sa mohlo zdať, že už vymreli. Panuje tu filmárska atmosféra a som rád, že som na Slovensku,“ vyhlásil. V súvislosti so svojim filmom Jánošík. Pravdivá história, ktorý bol dokončený tento rok, sa už nemôže sťažovať ani na nezáujem publika.

Marián Labuda je herec, ktorý vie pracovať s humorom a účinne rozvinúť komickú podstatu hrdinu, ale divákov si dokáže získať aj stvárnením vnútorne komplikovanej dramatickej postavy. Rodák z Hontianskych Nemiec si zvolil štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave napriek tomu, že ho vraj od toho viacerí odhovárali.

„Bol som prírodný úkaz, aj moji spolužiaci ma dlho brali ako raritu. Vždy som sa niečomu divil, stále som niečo objavoval,“ cituje herca agentúra SITA. Jeho prvý vstup na javisko bol údajne tiež kuriózny, pretože išlo o pád. Tak to vymysleli Milan Lasica a Július Satinský pre hru Lásky hra osudná. Labuda bol ešte študentom a po škole nastúpil do Slovenského národného divadla. Vtedy už prichádzali aj prvé filmové ponuky. S odstupom času však tvrdí, že by všetky svoje ocenenia vymenil za možnosti, ktoré majú začínajúci herci teraz.

„Naša kariéra bola na začiatku tzv. bezperspektívna. Súčasní mladí herci však môžu vďaka svojej energii a priebojnosti niečo dosiahnuť, objavovať a uplatniť sa v celom umeleckom svete. Keď zvládnu jazyky, môžu sa zúčastniť kastingov kdekoľvek,“ ozrejmil.
Napriek všetkému sa aj jemu cez herecký kumšt podarilo prekročiť hranice Slovenska. Už dlho totiž patrí k najpopulárnejším a najobsadzovanejším slovenským hercom v Českej republike. Isto k tomu výrazne prispela komédia Vesničko má středisková z roku 1985. Labuda v nej presvedčivo a nenútene stvárnil postavu šoféra Pávka, ktorý vie byť ufrflaný aj výbušný, ale hlavne je to dobrák od kosti. Dnes už sa dá ťažko predstaviť, že by úlohu územčistého milovníka dobre vychladeného piva (zo siedmeho schodu), ktorý si pod svoje ochranné krídla zobral „momentálne“ zaostalého Otíka, mohol hrať niekto iný ako Marián Labuda.

Scenáristovi Zdeňkovi Svěrákovi sa to však spočiatku nepozdávalo. „V postave Pávka ma videl len režisér Menzel. Všetci ostatní boli proti. Keď ma predstavil Svěrákovi, smutne pokýval hlavou a povedal: Čo sa dá robiť. Dodal však, že Jirka Menzel mu hovoril, že mám dobré srdce, tak sa uvidí. A kľúč je asi v tom, že som Menzelove slová potvrdil,“ uviedol Labuda pred časom pre Pravdu.

Od Vesničky hral v každom novom filme Jiřího Menzela. Vraj bol čosi ako jeho maskot, talizman pre šťastie. Labuda to však bral ako záväznú vec. S dodatkom: „Aj keby som mal u Menzela hrať halapartníka, tak by som do toho vložil všetko.“ Naposledy sa objavil v jeho filme Obsluhoval jsem anglického krále z roku 2006.

Spolupracoval aj s ďalšími pozoruhodnými režisérmi, akým je napríklad svetoznámy filmár István Szabó, ktorý ho obsadil do projektu Stretnutie s Venušou. Hral aj v snímkach Jana Svěráka, Juraja Herza, Petra Solana či Martina Šulíka. Práve Šulíkova Záhrada, kde stvárnil otca, ktorý si nerozumie so synom Jakubom, ale hľadá si k nemu cestu, mu vyniesla ocenenie Český lev. A podobne ako režisér Menzel, aj Martin Šulík využil jeho charizmu ešte niekoľko ráz.

Česká tlačová kancelária uvádza Labudove slová, že film je jeho milenkou a divadlo vlastnou ženou. S divadelnými doskami je to vraj ako s hercovou dušou – sú plné zatlčených klincov a jaziev. Labuda na nich stvárnil množstvo postáv a jedna z najvýraznejších bola úloha Jozefa Tisa v monodráme Tiso, ktorú uviedlo Divadlo Aréna. Získal za ňu cenu Dosky 2005.

Snaha tvorcov pripomenúť cez umenie túto rozpornú osobnosť slovenských dejín, ho oslovila. A úlohu považoval aj za svoju odpoveď ľuďom, ktorí si pred ním ako pred čechoslovakistom pri delení federácie odpľúvali. „Lebo nie je krajšia pomsta, ako keď človek, ktorému nadávali, že je strčený Čechom do zadku, im zahrá ten ich pomník. Krajšie vrátenie pľuvanca azda nemôže byť,“ povedal herec pre Pravdu. „Takisto nemôže byť krajšie vyjadrenie toho, že predsa som len Slovák, aj keď ma mnohí za neho nemajú. Lebo chopiť sa tejto príležitosti môže jedine človek, ktorý má k Slovensku vzťah a cit,“ dodal.

debata chyba