O čom presne najnovší film českej režisérky Jitky Rudolfovej je, to vlastne zrejme nebudete vedieť ani po tom, čo ho sami uvidíte. Ak ste však naklonení experimentom a dokážete objaviť kus poézie a „hlbšieho posolstva“ aj za demonštratívnymi samovraždami, esemeskovou romancou a alegóriou o škrečkoch v bežiacom kolese, nedajte sa odradiť. Hoci originalita tohto dielka pôsobí tak trochu „vydrene“, niečo na ňom predsa len je…
Tu kdesi boli dvere…
Život za veľa nestojí, keď sa stále ženiete za niečím, čo nikdy nedosiahnete. Milena (Jana Plodková) je inteligentná žena a určite to vie. Napriek tomu sa nedokáže vzdať zväzujúceho povrchného vzťahu s niekým, kto sa na ňu v skutočnosti viazať vôbec nechce. Čo na tom, že pri nekonečnej honbe za promiskuitným milencom odháňa mužov, ktorí by stáli aj o viac než len o jej telo? Napokon, aj ona sama je, zdá sa, skutočnej lásky schopná každým dňom menej a menej.
Nešťastných a chronicky neuspokojiteľných ľudí sa však v Mílinom bezprostrednom okolí pohybuje viac než dosť – napríklad nepochopený umelec Hynek (Jan Budař), ktorý sa nedokáže stotožniť so svojou novou životnou rolou otca. Alebo mladý režisér, ktorý by pre úspešnú kariéru poprel a obetoval všetko. Všetci sa každodenným životom brodia akoby v nejakom hypnotickom opojení, narážajú v plnej rýchlosti stále do tých istých stien a neprestávajú sa čudovať, kam z nich zmizli tie dvere. Keď si však svoj život nedokážete vyriešiť, vyrieši sa za vás tak nejako sám…
Realizmus na divoko
Rozkoš je experiment formou aj obsahom. Dejovo riedky ako polievka zo školskej jedálne, zato filozoficky „hustý“ až na hranicu únosnosti. Snímku tvorí nie celkom súrodá spleť motívov, ktorých celistvosť závisí takmer výlučne od divákovej ochoty ju vidieť. Subtílne rozdiely medzi „päťdesiatimi odtieňmi duševnej šedi“ hrdinov tohto filmu by si totiž pokojne niekto mohol vysvetľovať aj ako jednu veľkú bezvýchodiskovú „depku“. Ak však film neodpíšete hneď po patologicky uletenom úvode s poletujúcimi vibrátormi a mikroskopickými zábermi spermií, objavíte v ňom viacero pozoruhodne zábavných, výstižných a dômyselných segmentov.
Vo svojej podstate je totiž pod všetkou tou psychedéliou farieb, zvukov, metafor a metafyzických úvah Rozkoš plná vysoko realistických postrehov o ľuďoch a ich životoch. Bol však naozaj dobrý nápad polepiť to všetko dokopy až tak „na divoko“? Ak sa Rozkoši podarilo nastaviť aspoň jednej zablúdenej duši to pravé zrkadlo, misia Jitky Rudolfovej bola zrejme predsa len úspešne splnená. Ostatní si budú musieť vystačiť s pridanou hodnotou „chrobáka v hlave“ v podobe titulného songu Jana Budařa: „Ona se bojí, že mi stále stojí…“
Hodnotenie Pravdy: 2,5/5
Rozkoš / ČR 2013 / réžia a scenár: Jitka Rudolfová / hudba: Filip Míšek / hrajú: Jana Plodková, Martin Myšička, Jaroslav Plesl, Jan Budař, Daniel Krejčík, Martin Pechlát a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 17. júl
