„Krematórium je vlastne bohumilá vec,“ vysvetľuje hrdina snímky, pán Kopfrkingl, ktorý by najradšej všetkých spasil spopolnením. So znepokojivo pokojným úsmevom hovorí, že človek sa po všetkých starostiach života môže konečne premeniť na prach a oslobodiť sa. „Tak na šťastné ľudstvo,“ zvolá a vydá sa medzi hostí, aby si doprial pôžitok z pohladenia ich krkov. Na hraniciach je nemecká armáda a on sa stáva hrdým majstrom svojho „chrámu vznešenej smrti“. Začína vraždiť.
Hlavnú úlohu v Spaľovačovi mŕtvol vynikajúcim spôsobom stvárnil Rudolf Hrušínský starší. Herz ponúkol pôsobivú obrazovú štylizáciu a morbídny humor, ktorým dokreslil obludnosť pána Kopfrkingla. Svoj film považuje za čiernu komédiu a bol rád, keď sa na ňom diváci v Holandsku smiali. V Taliansku však z neho boli zhrození a po premietaní sa ponáhľali do barov. „Zaujímavý je však aj prístup českých a slovenských divákov. V Česku vládlo v kine ticho a napätie. Na Slovensku sa ozýval aj smiech, čo sa blížilo mojej predstave. Slováci boli vzdialenejší skutočnosti, ktorú Česi prežívali hlbšie,“ ozrejmil pre Pravdu Herz.
Spaľovača mŕtvol nakrútil v roku 1968, tri roky po svojom stredometrážnom debute Zberné surovosti, v ktorom sa inšpiroval literárnou predlohou Bohumila Hrabala. Keď Hrabal videl túto prvotinu, ponúkol nádejnému režisérovi svoju novelu Ostro sledované vlaky. Herzovi sa páčila. „Šiel som s tým na filmovú dramatickú skupinu, ale oni povedali, že sa to práve nedá nakrúcať a že je to veľmi erotické. Zostalo to teda ležať,“ uviedol filmár. Neskôr Hrabalovu predlohu spracoval Jiří Menzel.
Pre Československú televíziu Bratislava nakrútil Herz koncom 60. rokov snímku Sladké hry minulého leta. Inšpiroval sa poviedkou Muška od Guy de Maupassanta a príbehu vtlačil rozmarnú atmosféru s dôrazom na užívanie si života a vychutnávanie slobody. Václav Macek a Jelena Paštéková v knihe Dejiny slovenskej kinematografie píšu, že keby sa príbeh neodohrával v 19. storočí, ale v 60. rokoch 20. storočia, mohli by byť postavy oblečené ako deti kvetov a vyznávať heslo „make love, not war“. Film napokon uspel na festivale v Monte Carle.
Nasledovali ďalšie kvalitné tituly Petrolejové lampy a Morgiana. V tom čase však na Herza začala doliehať normalizácia, preto sa čoraz viac obzeral po únikových žánroch. „Boli tri možnosti – nakrúcať ideové filmy, nerobiť vôbec nič alebo si ako-tak uchovať tvár a zároveň sa vyhnúť týmto dvom možnostiam vďaka nakrúcaniu rozprávok či komédií. Aj ja som mohol nenakrúcať, ale neviem, ako by som uživil rodinu,“ prezradil režisér.
Rozprávky Panna a netvor a Deviate srdce vznikli práve v tomto období. Neboli to však rozjasnené rozprávky určené špeciálne pre detské publikum. Na to boli príliš pochmúrne. „V mojom ranom detstve, ktoré bolo šťastné, som mal veľmi rád Hauffove rozprávky. Boli to orientálne príbehy plné krvavých a drastických vecí. Veľmi ma to priťahovalo a zostalo to vo mne. Keď spomínam na ťažké obdobia života, zlé sny som nemal z koncentráku, ale z mojej vojenčiny. Ako desaťročný som bol v koncentračnom tábore, kde sa páchali vraždy, ale nezažil som tam žiadne samovraždy. Na vojenčine spáchalo samovraždu šesť ľudí a mnohí sa o ňu pokúsili,“ vysvetlil Herz.
Nedlho pred revolúciou odišiel do Nemecka a neskôr nakrúcal aj v produkcii ďalších európskych krajín. Ideálne podmienky na tvorbu mal však iba raz, a to pri spomínanom Spaľovačovi mŕtvol z roku 1968. Vtedy mu vraj nikto do ničoho nezasahoval a podobná situácia sa už nezopakovala. „Francúzi sa ma v tom čase pýtali, či nechcem odísť na Západ. Odpovedal som záporne s tým, že nikde nebudem mať také úžasné možnosti ako v Čechách. Hlboko som sa vtedy mýlil,“ uzavrel Juraj Herz.
Herzova T.M.A. ide do slovenských kín
Najnovším filmom Juraja Herza je mysteriózny triler T.M.A. a slovenskú kinopremiéru bude mať už 10. decembra. Ivan Franěk v ňom stvárňuje postavu Marka, ktorý uniká pred mestským životom do starého domu na samote. Býval v ňom ako dieťa, a teraz tam chce pookriať. S miestom sú však spojené znepokojujúce tajomstvá a udalosti, ktorým Marek čelí, majú čoraz hrozivejší charakter. Film T.M.A. vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Zahrala si v ňom aj Lenka Krobotová, Andrej Hryc či Zuzana Kronerová.
