„Majster Chudík je z prvej línie študovaných, získal herecké vzdelanie na konzervatóriu. V tom čase bolo herectvo patetické, malo silný národno-osvietenský charakter. Ale jeho prejav bol bez umelého pátosu. Realistický, civilný, blízky k životu. To sa u neho prejavilo aj v recitovaní poézie, ktorú podával vecne, čisto, akoby len vykladal myšlienky,“ povedal vlani režisér Patrik Lančarič, ktorý o ňom nakrútil dokument.
Poézia je pre Chudíka dôležitá téma, rovnako ako jeho detstvo strávené v Hronci. Odtiaľ sa vybral študovať na kremnické gymnázium a potom do Bratislavy. Od roku 1944 pôsobil v Slovenskom národnom divadle a čoskoro sa začal objavovať aj na filmovom plátne. Jednu z najvýraznejších úloh stvárnil v snímke Paľa Bielika Kapitán Dabač (1959). „Úsporné herectvo Ladislava Chudíka núti k úvahám, že keby bola politická situácia iná, Chudík by už roky rokúce pôsobil spolu s Charlesom Bronsonom, Henry Fondom a Burtom Lancasterom v Hollywoode,“ uviedol v súvislosti s Kapitánom Dabačom slovenský filmový teoretik Martin Ciel v mesačníku Film.sk.
Vlani uplynulo 25 rokov od Bielikovho úmrtia a pri tej príležitosti Ladislav Chudík pre Pravdu napísal: „Aj pomník máš na Kolibe, ibaže pri skoro mŕtvych ateliéroch. Ale spamätávame sa, Slnko v sieti naznačilo znovuzrodenie. Mladí vedia viac ako my, prerazia, majú dostatočnú vôľu aj schopnosti. Bodaj by aj diváci záujmom pomáhali našim filmom.“
Svoj piatkový príhovor na záverečnom ceremoniáli MFF Bratislava skončil Chudík slovami, že drží slovenskej kinematografii palce.
