„Hitler bol v histórii jednoduchý obetný baránok a používali ho veľmi lacno. Je produkt série udalostí. Príčina a následok. Ľudia v Amerike nepoznajú spojenie medzi prvou a druhou svetovou vojnou,“ vyhlásil Stone na stretnutí Asociácie televíznych kritikov.
Slávny americký režisér si už svojimi kontroverznými slovami zabezpečil publicitu, a teda sledovanosť svojho najnovšieho diela. Jeho dokumentárny seriál má titul Tajná história Ameriky. Sľubuje v ňom iný pohľad na dejiny ako ten, s ktorým sa dá stretnúť na školách. Najhorších diktátorov chce ukázať v súvislostiach.
„Stalinov príbeh je úplne iný. Nejde o jeho vykreslenia ako hrdinu, ale o presnejšie znázornenie. Bojoval proti nemeckej vojnovej mašinérii ako nikto iný. Nemôžeme deliť ľudí iba na dobrých a zlých,“ citujú Stonea americké médiá. „Bol som schopný vcítiť sa do Hitlera a Stalina, aby som pochopil ich konanie. Pozrieme sa na financovanie nacistickej strany. Koľko amerických korporácií sa na tom podieľalo. Hitler bol len človek, ktorého bolo jednoduché zavraždiť. Nemôžete sa priblížiť histórii, kým necítite empatiu voči osobe, ktorú môžete nenávidieť,“ opísal štýl svojej práce režisér.
„Nehovorí, že predstavíme viac pozitívny pohľad na Hitlera,“ vysvetlil Stoneov odborný poradca filmárove slová. „Opíšeme ho ako historický fenomén, nie ako niekoho, kto sa zjavil z ničoho nič,“ tvrdí Peter Kuznick, profesor histórie z Americkej univerzity vo Washingtone.
Podľa expertov však tento prístup, ktorý sa skrýva za senzačnými slovami, nie je nič nové. „Empatia a obetný baránok sú problematické termíny. Necítim nijakú empatiu voči Hitlerovi, ale pre pochopenie jeho zločinov je potrebné pozerať sa ako jedno rozhodnutie viedlo k ďalšiemu,“ povedal pre Pravdu Ewan Mawdsley z Glasgowskej univerzity, autor knihy Druhá svetová vojna: Nová história.
Ani Roger Eatwell z Bathskej univerzity nechápe, prečo Stone v súvislosti s Hitlerom použil slovo obetný baránok. „Obyčajne ním označujeme osobu, ktorá na seba vzala vinu za niekoho iného. Bežnému obrazu Nemecka v rokoch 1933 – 1945 Hitler dominuje. Je to aj staromódny pohľad na históriu, v ktorej má najdôležitejšie miesto takzvaná Veľká postava. Dnes je trend iný, potláča sa pôsobenie jednotlivca. Ako však uvádza Ian Kershaw vo veľkom Hitlerovom životopise, nemecký diktátor bol človek, ktorého rozhodnutia zavážili,“ pripomenul expert na históriu európskej politiky pre Pravdu.
„Neexistuje zmysluplný dôvod na to, aby niekto nazval Hitlera obetným baránkom,“ povedal pre Pravdu aj samotný Kershaw. „Pri historickej práci je pritom potrebné rozlišovať medzi empatiou a sympatiou. A Hitler si v nijakom prípade nezaslúži sympatie,“ uviedol profesor histórie.
Stone sa okrem diktátorov zameria v dokumentárnej sérii i na americké rozhodnutie použiť v roku 1945 atómové bomby či na obdobie mccarthizmu. Počas neho dochádzalo v USA k prenasledovaniu skutočných aj údajných sympatizantov komunizmu.
Americký filmár má na konte troch Oscarov, jedného za scenár, dvoch za réžiu. Stone je známy svojimi sympatiami ku kubánskemu ľavicovému diktátorovi Fidelovi Castrovi a autoritárskemu prezidentovi Venezuely Hugovi Chávezovi. O oboch nakrútil dokumenty.
Kontroverzné filmy Olivera Stonea
JFK (1991)
Väčšina Američanov verí, že atentát na prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho nespáchal osamelý strelec Lee Harvey Oswald. Oliver Stone vo svojom filme o vyšetrovaní vraždy vyslal proti údajným zloduchom, medzi ktorých zahrnul aj viceprezidenta Lyndona Johsona, prokurátora Jima Garrisona v podaní Kevina Costnera. Podľa magazínu Entertainment Weekly, ktorý vybral 25 diel, je JFK piaty najkontroverznejší film histórie.
Takí normálni zabijaci (1994)
Stone má v rebríčku Entertainment Weekly aj tento film. Takí normálni zabijaci sa prepracovali na ôsmu priečku. Základom pre film je scenár Quentina Tarantina, ktorý však Stone so spolupracovníkmi výrazne prepísal. Dielo, ktoré malo byť obžalobou médií a ich posadnutosťou násilím, inšpirovalo niekoľko skutočných zločinov. V úlohách normálnych zabijakov sa predstavili Woody Harrelson a Juliette Lewisová.
W. (2008)
Hlavným hrdinom je americký prezident George W. Bush v podaní Josha Brolina a jeho politický vzostup a pôsobenie v Bielom dome. Stone nepopiera, že nie je Bushovým fanúšikom a jeho život ukazuje ako sériu komicko-dramatických udalostí, medzi ktorými sa politik len potáca. Jeb Bush, mladší brata Georgea W. Busha, režisérovi odkázal, že ak chcel vedieť, ako to v ich rodine naozaj chodí, mal sa s Bushovcami porozprávať.
