Vlasta Burian hrával prvú ligu. Aj vo futbale

Herca Vlastu Buriana poznajú pamätníci aj tí neskôr narodení. Patril do kategórie komikov, ktorí satirickým a láskavým humorom vyvolávajú salvy smiechu doteraz.

31.01.2010 16:00
Vlasta Burian Foto:
Vlasta Burian
debata

Otec krajčír chcel mať zo syna obchodníka, ale Vlasta Burian sa našiel na divadelných doskách. Diváci ho poznajú ako neprekonateľného komika a zabávača. Menej ľudí však vie, že v mladosti hrával aj futbal, dokonca ako brankár v prvoligovej A. C. Sparta Praha. Tu sa začala aj jeho herecká kariéra. Spoluhráči boli jeho prvými poslucháčmi. Otec mu dal požehnanie a mladý Burian skúsil šťastie v divadle. Vystriedal ich viacero, až prišla ponuka do kabaretu Rokoko. Mladý talent nemal nijaké potrebné vzdelanie, to nachádzal pri vystúpeniach v kabaretoch. Kariéru si založil na schopnosti improvizovať. Prvú filmovú ponuku dostal v roku 1923 v nemom filme Tu ten kámen. Po kratšej odmlke nasledovali ďalšie filmové projekty. Ľudia nadšení z jeho kabaretných vystúpení sa hrnuli kvôli nemu aj do biografov. V roku 1925 založil v Prahe Divadlo Vlasty Buriana, kde sa obklopil šikovnými hercami. Po skončení prvej svetovej vojny sa oženil s Ninou Červenkovou. Bez nej nechcel začať nijaké predstavenie, mal pre ňu vo svojom divadle aj vlastnú lóžu.

Popularita aj bohatstvo
O tom, že jeho popularita rýchlo rástla, svedčí to, že inšpiroval obchodníkov, ktorí po ňom pomenovali viaceré výrobky. Napríklad bonbóny Burianky či šľachtitelia dali novovyšľachtenej ruži meno Ruža Vlastu Buriana. V časoch, keď žiaril na vrchole, si prenajal zámok, kam chodil cez víkendy na lov. Neďaleko Prahy vlastnil statok, kde choval kravy. Každú z nich pomenoval podľa postáv slávnych opier ako Carmen či Mařenka.

Koniec života v biede a potupe
Nesmrteľný Vlasta Burian však v živote nemal veľa dôvodov na smiech. V roku 1945 ho zatkli a obvinili z kolaborácie. Za vinu mu dávali aj vystúpenie v rozhlasovej relácii Hviezdy na Baltimore, v ktorej zosmiešnil Jana Masaryka. Trikrát stál pred súdom, po tretíkrát ho odsúdili za údajnú spoluprácu s nacistami na tri mesiace väzenia a polmiliónovú pokutu. Prišiel o majetok, životom sa len ťažko pretĺkal. Po 8 rokoch sa objavil vo filme Sliepky a kostolník ako záškodnícky kostolník Kodýtek. Tiež si zahral po boku Jana Wericha v rozprávke Bol raz jeden kráľ. Zahral si ešte v niekoľkých ďalších filmoch, no jeho vystúpeniam už chýbala oná povestná energia a osobitosť, ktorú mal v čase najväčšej slávy. Zarábal si aj na púťových estrádach, čo sa mu stalo osudné. Počas jednej z ciest prechladol a v januári 1962 zomrel na pľúcnu embóliu. Jeho meno očistili až v deväťdesiatych rokoch na podnet divadelného kritika Vladimíra Justa a publicistu Ondřeja Suchého. Súd jeho prípad opäť prerokoval a Buriana rehabilitoval.

debata chyba