Akčný príbeh sa odohráva v mestečku Silverton, ktoré pustoší nápor tornád. Podľa meteorológov však má to najhoršie ešte len prísť. Zatiaľ čo väčšina priemerných obyvateľov hľadá bezpečný úkryt pred živlom, lovci búrok sa vydávajú priamo do oka tornáda, aby získali snímku, ktorá sa podarí raz za život. Milovníkov katastrofických filmov potešia zábery na blížiace sa tornáda a ich ničivú silu a kvalitný zvuk. Menej presvedčivo pôsobia boeingy, s ktorými sa ako s papierovými modelmi pohráva veterná smršť, či hlavné postavy, ktoré zachytené jednou rukou o dvere auta odolávajú náporu vetra s rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu. Lieta všetko, aj to, čo nemá perie, len americká vlajka prežije všetko a hrdo veje na svojom mieste.
Postavy dvoch miestnych bláznov – amatérskych kaskadérov, nakrúcajúcich na telefóny tie najnebezpečnejšie scény so snahou zverejniť ich na sociálnej sieti a získať čo najviac lajkov, môžu pôsobiť aj vtipne. Herecký výkon anglického herca Richarda Armitagea v role otca a riaditeľa strednej školy nepresvedčí a záverečné výpovede obyvateľov Silvertonu o zmysle života poznačené prežitou tragédiou sú viac ako patetické. Vplyv amerických, podobne ladených, filmov sa nedá prehliadnuť. Divák je v jednoduchom príbehu o krok dopredu a s istotou vie, čo sa o pár minút bude odohrávať. Tínedžeri topiaci sa v zavalenej budove, výčitkami trpiaca meteorologička (Sarah Wayne Callies) telefonujúca malej dcére, otec hľadajúci dospievajúceho syna, s ktorým si po smrti manželky prestal rozumieť, či lovec búrok vo svojom nezničiteľnom aute bezohľadne naháňajúci záber života…
Počas deväťdesiatich minút si diváci s hercami puto nevytvoria. Akoby robili len komparz hlavnej úlohe, do ktorej režisér Steven Quale obsadil tornádo. A to sa svojej úlohy zhostilo najlepšie, ako vedelo. Vo chvíli, keď jeho ničivá sila nastúpi na scénu, je na čo sa pozerať. Hovoriť preto, že snímka V oku búrky neprináša v žánri katastrofických filmov nič dobré, by určite nebolo fér. Film V oku búrky vďaka efektným scénam nenudil.
