„Šťastie, to je zložitý pojem. Vo všeobecnosti som však určite šťastný človek. Mám prácu, ktorá ma uspokojuje, a zmysel pre humor, ktorý ma chráni pred všetkými nepríjemnosťami sveta,“ zbilancoval slávny francúzsky komik svoj prístup k životu v rozhovore pre TA3 počas nedávnej návštevy Slovenska. Jeho zmysel pre humor určite chráni pred nepríjemnosťami tohto sveta aj milióny fanúšikov jeho legendárnych filmov Veľký blondín s čiernou topánkou, Hračka či Horčica mi stúpa do nosa.
Richard však vie rovnako presvedčivo stvárniť aj dramatickejšie postavy, čo dokazuje najmä v posledných dekádach. V slovenských kinách sme ho však naposledy predsa len mohli opäť vidieť s úsmevom na tvári, keď si zahral jednu z hlavných postáv vo hviezdne obsadenej komédii o senioroch Čo keby sme žili spoločne? (2011).
Začínal presne tak, ako sa na parížskeho umelca patrí – v kabaretoch. Už v 50. rokoch minulého storočia zabával publikum vlastnými vynachádzavými skečmi, netrvalo dlho a objavila ho aj televízia. Skutočným zlomom v jeho kariére bola však až snímka Roztržitý (1970), ktorá bola zároveň jeho režijným debutom (dokopy režíroval zatiaľ sedem celovečerných filmov).
Už o dva roky ho režisér Yves Robert obsadil do svojho azda najslávnejšieho filmu Veľký blondín s čiernou topánkou ako popleteného dobráka, ktorý sa nevdojak zapojí do mocenskej hry vo vedení tajnej služby. Neskôr si rolu ešte zopakoval v snímke Návrat veľkého blondína. Úlohy popletených chlapíkov v neobyčajných situáciách sa stali jeho značkou – uplatnil ju aj v kinohitoch Náhradník, Hračka či Rana dáždnikom. V 80. rokoch objavil režisér Francis Veber potenciál Richardovho spojenia s ďalším populárnym komikom Gérardom Depardieum. Spolu si zahrali napríklad v snímkach Otec a otec či Utečenci.
V 90. rokoch komik zrejme zatúžil po nových výzvach. Roku 1994 napríklad v oceňovanej historickej dráme Šachová partia stvárnil nekonvenčného kňaza, ochrancu detského šachového génia. Svojej popularite v komédiách však uniknúť nedokázal, aj jeho zatiaľ posledný titul Papierové duše (2013) je prehliadkou Richardovho umenia vyčarovať na tvárach divákov široké a nenútené úsmevy.
3X Pierre Richard
- Roku 2006 získal čestného Césara za celoživotné dielo.
- Ako správny Francúz zbožňuje dobré jedlo a víno. V oboch sférach tiež úspešne podniká.
- Obaja jeho synovia sa venujú hudbe, vnuk je manekýn.
