Šmídmajer: Forman je rád, že mi film nepokazil

Keď chcel režisér Miloslav Šmídmajer urobiť v 80. rokoch prehliadku filmov Miloša Formana, povedali mu: Veď je to emigrant. A zakázali ju. V roku 1990 o ňom teda nakrútil film Drž se toho snu. "Pozvali ma s ním do Cannes, že sa bude predávať. Ale Telexport stratil všetky ukážky, na ktoré sme vtedy dostali zadarmo práva, takže sa nakoniec film do zahraničia nedostal," povedal Šmídmajer. A tak dlhoročného priateľa predstavuje celovečerným dokumentom Miloš Forman: Co tě nezabije... Premieta sa teraz aj v slovenských kinách.

24.02.2010 07:00
Miloslav Šmídmajer Foto:
Miloslav Šmídmajer je režisér a producent.
debata

Nechcel vám Miloš Forman – sám režisér rozprávať do vašej práce? Neradil vám pri nakrúcaní filmu?
To vôbec nerobí. Keď som nakrúcal prvý dokument, spýtal sa – má to byť o mne a o čom ešte? Dopredu si človeka preverí a chce mať jasno v tom, o čo v tej-ktorej pasáži ide. Je úžasný tvorca a rozprávač, takže všetko človeku naservíruje aj s pointou.

A čo povedal na výsledok?
Keď som mu nedávno gratuloval k narodeninám, povedal, že film púšťal niekoľkým známym a boli celkom dojatí. Vraj je rád, že mi ho nepokazil. Nechcem, aby to vyzeralo, že sa vyťahujem, ale ten film je pre neho dôležitý.

Prečo ste sa v ňom sústredili na Formanovu rodinu?
Pretože rodina ovplyvnila jeho tvorbu. Sledoval som, aký je šťastný v rodinnom súžití. Ako si ho teraz užíva, keď sa celý život venoval kariére. Uvedomil som si, že doháňa to, čo sám nemal v detstve. Kvôli fašistom prišiel o rodičov v koncentráku. Jeho synovia prišli oňho tým, že zostal v Spojených štátoch. Teraz to všetko napráva.

A čo rozhodlo o tom, že ste sa zamerali hlavne na jeho americkú tvorbu?
Dokument som robil s dvoma mladými chalanmi. Hneď na začiatku z nich vypadlo, že v živote nevideli Amadea, že nepoznajú Valmonta. Moja generácia ich videla niekoľko ráz. Povedal som si – pozor, mladí už majú nové ikony a ak má film fungovať, musím tie filmy predstaviť. A mal som tiež pocit, že v prvom dokumente som sa venoval najmä Formanovým českým filmom, takže som ich pripomenul len v nutnej miere.

Pochodili ste s Formanom kus sveta. Boli to drahé výlety?
Na skromné české podmienky sme sa dosť „rozšupli“. Hviezdy, s ktorými sme nakrúcali, boli zlaté. Povedali, nerobte si starosti, nakrútime to v hoteli. Prenajmete teda izbu za sedemtisíc dolárov a niekoľko dní ju platíte, aby sa nestretli. A keď príde Annette Beningová, tak jej kúpim kyticu. Idete do Španielska, Francúzska, trikrát do Štátov, tak sa to nazbiera.

Nezvyšujú rozpočet aj náhody?
Veru hej. Po nakrúcaní v Los Angeles sme leteli do New Yorku za F. Murrayom Abrahamom, čo hral Salieriho. Stretol som sa s Milošom a dozvedel sa, že v Múzeu moderného umenia má prehliadku a jeden večer tam bude aj Michael Douglas. Malo to byť v piatok, my sme však už v pondelok mali letieť domov. Začal som počítať, čo bude lacnejšie.

A?
A ukázalo sa, že zostať by bolo drahšie. Tak sme v pondelok leteli do Prahy a vo štvrtok nazad do New Yorku.

Forman hovorí len o rodine, nič o hviezdnych priateľkách. Nepodarilo sa vám otvoriť jeho trinástu komnatu?
On ju ani nemá. Keď má chuť o niečom hovoriť a naladíte ho, tak sa otvorí. Keď film videli prvýkrát jeho starší synovia, Petr mi povedal – boli tam veci, o ktorých sme otca nikdy nepočuli hovoriť.

debata chyba