Pre Zúfalcov ste sa inšpirovali príbehmi vašich známych. Prečo ste nástojili na tom, aby sa s nimi herci spoznali?
Bol to experiment. Hovorila som si, že herci by mohli od nich niečo odpozerať. A najmä som potrebovala, aby boli typovo podobní a aby boli schopní tlmočiť výpovede živo a pravdivo. Totálny súzvuk predobrazu a herca však nastal len v prípade Michala Kerna a možno ešte Simony Babčákovej.
Ako reagovali na film ľudia, ktorých osudy ste spracovali?
Bolo pre nich veľmi ťažké pozerať sa spätne na vlastný príbeh, ktorý hrá navyše niekto iný. Niektorí mi hovorili, že to pre nich bolo poučné, a niektorí, že to bola pre nich liečba šokom.
Čo vás naučila vaša pedagogička Věra Chytilová?
Autentický prístup k filmu, to, ako ona loví realitu. A potom – vždy nás nútila, aby sme si definovali, o čom film je a jeho základnú tému.
Ako pedagogička je podpísaná aj pod vaším debutom. Bola prísna?
Konzultovali sme prvú verziu scenára. Potom videla strihovú verziu, ktorá mala ešte dve a pol hodiny. V Zúfalcoch je šesť postáv, čo je dosť, takže je zložitejšie sa vo filme orientovať. K tomu mala pripomienky. Svojou pichľavosťou však Věra Chytilová ľudí len skúša, či sú schopní obhájiť si svoje stanoviská.
A nemali ste ťažkosti s hľadaním producentov?
S produkčnou spoločnosťou Negativ som pracovala aj v minulosti. Nakrúcala som pre nich filmy o filmoch Hezké chvilky bez záruky, Vesnický učitel a Děti noci. Zaujali ich aj moje študentské práce a vďaka ich oceneniam to bolo jednoduchšie. Oslovili ma, že až budem mať nejaký scenár, mali by záujem.
Ale vy ste nechceli absolvovať FAMU celovečerným filmom. Prečo ste váhali?
Nechcela som mať nad sebou Damoklov meč, pretože som nemala tému. Keď som ju objavila, dala som čítať producentom prvú verziu scenára. Po viacerých úpravách sa zapáčil aj dramaturgom Českej televízie. Skončilo sa to tak, že keď dostanú peniaze, bude sa film realizovať. A peniaze dostali.
