Ako ste objavili takmer neznámu tému?
O amerických letcoch som do roku 2010 nevedel skoro nič. Keď sme sa s riaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom stretli, zhodli sme, že je najvyšší čas o nich natočiť film. Inak premárnime poslednú príležitosť získať ich svedectvo. Sú témy, ktoré je trestuhodné odkladať. Bohužiaľ, u nás je zvykom všetko robiť na poslednú chvíľu. Svedčí to o ľahostajnom prístupe mnohých inštitúcii, ktoré by mali prejaviť viac odvahy a zriecť sa pohodlného života. Premárnili sme priveľa času. Každý deň odchádza v Spojených štátoch na druhý svet vyše tisíc veteránov 2. svetovej vojny.
Čo vás doviedlo k zachráneným letcom?
Dostala sa mi do rúk kniha Petra Kaššáka Konečná zastávka: Slovensko, ktorá je venovaná americkým letcom zostreleným nad Slovenskom. Vďaka nemu som poznal ich príbehy a mohol som po nich pátrať. Trvalo dva roky, kým som našiel posledných žijúcich letcov a mohli sme s nimi urobiť rozhovory. Dodnes spomínajú na odvahu svojich záchrancov: Slováci ohrozovali svoje životy, keď ukrývali nepriateľských letcov. Viacerých pritom Nemci zastrelili. Napriek tomu to robili ďalej, pokladali to za svoju povinnosť. Neprežili by sme, keby neboli ochotní riskovať, že ich obesia, zastrelia alebo umučia k smrti. Koľkí z nás by to urobili pre úplného cudzinca?
Akí boli tí, čo pomáhali?
Boli to jednoduchí, chudobní, prostí ľudia, ktorí často obetovali aj to posledné, aby pomohli ohrozeným a prenasledovaným – nielen Američanom. Tak boli vychovaní, tak to geneticky zdedili po svojich predkoch. Za všetko boli vďační, za všetko ďakovali Bohu. Ľudský cit ich viedol k tomu, aby pomohli trpiacim a prenasledovaným bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie. Niektorí letci mali slovenský pôvod a pri úteku pred zajatím natrafili na ľudí, čo žili pred vojnou v Amerike. Mali k nej hlboký vzťah. Vážili si slobodu a nezávislosť a boli ochotní pre tieto hodnoty priniesť aj najvyššie obete. Ukrývali mladých letcov pred Nemcami a domácimi zradcami na povalách a v maštaliach často až do konca vojny.
Riziko odhalenia však bolo veľké.
Natáčali sme s ľuďmi, ktorí si pamätali nielen na amerických letcov, ale aj na členov vojenskej spravodajskej skupiny OSS (Úrad strategických služieb). Cieľom misie OSS na Slovensku bolo evakuovať letcov späť do Talianska a zároveň získavať informácie o nemeckých bojových aktivitách. Rodiny, ktoré ukrývali Američanov, likvidovali počas vojny nielen Nemci, ale aj Hlinkova garda. Keď ich ku koncu vojny zobralo gestapo na výsluch a surovo ich zbili, aby prezradili, kde sa ukrývajú Američania, niektorí ich susedia to komentovali: Tak im treba, keď sa zapodievajú s kadejakou háveďou!
Naozaj mali Slováci medzi americkými pilotmi dobré meno?
Na leteckej základni v Taliansku pôsobilo Veliteľstvo špeciálnych operácii, ktoré pátralo, čo sa stalo so zostrelenými letcami. Vedeli o prípadoch, keď letcov po pristáti v niektorých krajinách miestni pozabíjali. Na Slovensku to bolo inak. Lawrence Baumgarten, jeden z účinkujúcich, nám povedal: Keď som zoskočil z horiaceho lietadla na slovenských kopaniciach blízko Myjavy a padal k zemi, videl som, ako ku mne bežia ľudia. Bál som sa, pretože v iných krajinách ľudia často zmasakrovali letcov vidlami a sekerami. Ale títo ma objali. Mnohí Slováci dostali po skončení 2. svetovej vojny ďakovné dekréty podpísane generálom D. Eisenhowerom ako prejav uznania za nezištnú pomoc, ktorú poskytli americkým letcom.
Čo režim, ktorý sa dostal k moci v roku 1948?
Títo statoční ľudia stali nepriateľmi socializmu. Mnohí gardisti, ktorí vstúpili do služieb ŠtB, ich ďalej prenasledovali, strpčovali im život až tak, že z toho ochoreli, predčasne zostarli a zomreli. Aspoň deťom sa dostalo satisfakcie, že činy ich rodičov neupadnú do zabudnutia. Nehovorili o záchrane prenasledovaných, nikdy sa netlačili na výslnie, aby z toho niečo pre seba vyťažili. Považovali za svoju ľudskú povinnosť pomôcť blížnemu v ohrození života.
Vydali filmové archívy zaujímavé materiály?
Hľadali sme najmä archívne zábery 15. americkej leteckej armády, ktorá podnikala z Talianska nálety na nemecké strategické ciele v Európe. Podarilo sa nám ich objaviť v National Archives v College Park v Marylande. Niektoré sú skutočne unikátne. Letci žili v poľných podmienkach v stanoch na základniach okolo Bari. Mali šancu jedna k piatim, že dokončia predpísaný počet misii a zostanú nažive a zdraví.
Objavili ste „poklady“ v rodinných albumoch?
Točili sme hlavne na brezovských a myjavských kopaniciach, kde rodiny Bachárova, Dankova, Joríkova, Práskačova, Gavlasova, Mačinova a ďalšie ukrývali letcov. Deti nám poskytli jedinečné fotografie rodičov. Ich tváre prezrádzajú, prečo v sebe našli odvahu postaviť sa zlu a zachraňovať ohrozených letcov. Jedným z najdlhšie ukrývaných letcov bol Silas Crase. Deväť mesiacov sa o neho starala rodina Pavla Rezáka v Štiavniku.
Pomohli vám amatérski historici výrazne?
Mladí amatérski historici ma sprevádzali po miestach havárii lietadiel, kde sme spolu nakrúcali, a poskytli mi informácie, ktoré počas výskumu získali. Majú môj nekonečný obdiv. Vedia toho toľko, že profesionálni historici by mali blednúť od závisti, pretože stratili to, čo mladým nechýba: iskru, energiu a nadšenie. Americkí letci nie sú pre nich iba bezmenní hrdinovia. Peter Kaššák, Ján Babinčák, Braňo Chňapko, Ferdinand Štellar, Ondrej Janšto, Roman Krutý, Roman Vrána, Roman Poláček a ďalší si výskum financujú sami. Hľadajú zvyšky zostrelených lietadiel a na miestach, kde letci zahynuli, postavili spolu s miestnymi ľuďmi symbolické kríže, ktoré nesú ich mená: Ernest Appleby, Archie LaFond, Andrew Solock…
Foto: Archív rodiny Dankovcov
Čo bolo pre vás najväčším objavom?
Američania cítili k Slovákom dôveru, akú vo svojom živote dovtedy nezažili. Brali ich slová ako zákon a bezhranične im verili. Je až dojímavé, aké silné putá medzi nimi vznikli. Zrodili sa celoživotné priateľstvá, ktoré nezničil ani totalitný komunistický režim. Slovenské rodiny sa ich ujali a pokladali ich za vlastných synov. Eugene Hodge, jeden z pilotov, sa vyjadril: Dôverovali sme si navzájom a mali sme sa radi navzájom. Pekne to povedala pani Gašparová z Bukovca: Keď boli moji rodičia v Amerike a bolo im ťažko, dostalo sa im pomoci. A keď sa vrátili na Slovensko, tak ten súcit a lásku chceli tým letcom, Amerikánom, zase vrátiť.
Tušíte, prečo ležala téma, ktorej venujete Neznámych hrdinov, ladom?
Asi preto, že na Slovensku je nepopulárne hovoriť o slobode. Stále je veľa ľudí, ktorí nemajú odvahu bojovať za vlastnú slobodu a riskovať pritom život. Chceli by, aby to urobil niekto iný. Vidím to dôsledok toho, že sme sa dosiaľ nevyrovnali s dedičstvom klérofašistického slovenského štátu, a preto sme sa ocitli v morálnom marazme. Máme jednoducho chaos v hodnotách. Väčšina Slovákov nevie, prečo prišli členovia OSS na Slovensko, aký bol ich cieľ. Niektorí z nich mali slovenský alebo český pôvod a mali ku svojej pôvodnej vlasti hlboký vzťah. Chceli pomôcť povstalcom v ich boji proti fašizmu: seržanti Joseph Horvath, Jerry Mican, John Schwartz, Charles Heller, Steven Catlos, Edward Baranski. Väčšina z nich bola popravená za odboj v koncentračnom tábore Mauthausen. Rovnako mnohí Slováci nepoznajú meno Mária Gulovichová. Pomáhala zachraňovať Američanov s obetavosťou hraničiacou so sebazničením. Veríme, že naším filmom splatíme aspoň malý dlh, ktorý máme ku generácií amerických vojnových veteránov a k našim predkom a zároveň vyšleme pozitívny signál do spoločnosti, že tie morálne zásady, ktorými žili naše predchádzajúce generácie, ešte nezmizli.
