Ako ste prežívali večer Českých levov?
Spočiatku som bol v pohode. Musím priznať, že ocenenia beriem s rezervou, hoci nehovorím, že ma netešia. Ako sa však blížila kategória najlepší herecký výkon v hlavnej role, začal som byť nervózny.
Čo vás znervózňovalo?
Predstava, že povedia moje meno. A premýšľal som, čo by som asi povedal, keby to náhodou vyšlo.
Nepamätám si, čo ste povedali…
Len som sa poďakoval. Režisérovi Tomášovi Mašínovi, produkcii a všetkým, ktorí sa podieľali na nakrúcaní. Na to, čo som doteraz zažil, bolo veľmi dobré, príjemné, pripravené a tvorivé.
Váš hrdina 3 sezón v pekle je rebel. Aj vy ste sa búrili, keď ste mali devätnásť?
Áno, aspoň si to myslím. Nemal som to však politicky podložené. Moje rebelantstvo nemalo taký filozofický základ ako postava Ivana Heinza.
Ako ste rebelovali?
Povedal by som, že som si chcel niečo dokázať. A užiť si zábavu.
Preto vás vyhodili z konzervatória?
To nie. Tesne pred maturitou ma vyhodili preto, že som nechodil do školy. Mal som už po filme Tmavomodrý svět viac práce. A pripadalo mi dôležitejšie skôr pracovať, ako chodiť do školy. Z toho, že ma vyhodili, som bol dosť nešťastný.
Čo vás naučila práca s režisérom Janom Svěrákom o svete filmu?
Priznám sa, že si to už ani nepamätám. Bolo to pred desiatimi rokmi. V spomienkach mi zostal len pocit, že to pre mňa boli veľké prázdniny.
Priniesol vám aj slávu. Ako chutila?
V osemnástich na to človek nie je zvyknutý. Dosť som nasával. Pamätám si, že mi sláva dosť prekážala a bol som z toho smutný.
Netešil vás záujem opačného pohlavia?
Fakt je, že z ničoho nič ma chceli dievčatá, o ktorých človek len sníva. Všetky však chceli hviezdu filmového plátna. A ja som len obyčajný chalan z Prahy.
Odišli ste preto študovať do Londýna na Academy of Music and Drama Art?
Bolo to to najlepšie, čo som vtedy mohol urobiť. Zbavil som sa vplyvu rodiny a najbližších priateľov. Navyše po filme Tmavomodrý svět som bol v centre záujmu novinárov. Keď som prišiel do Londýna, nemal o mňa záujem vôbec nikto.
Strávili ste tam jeden a pol roka. Aké to boli časy?
Prvý polrok som sa v podstate dosť trápil. Dôvod? Angličtine som vôbec nerozumel. Potom sa to však otočilo a bolo fajn.
Na prestížnej britskej umeleckej škole ste mali väčšiu voľnosť ako na pražskom konzervatóriu?
V Prahe ma vyhodili kvôli 120 neospravedlneným hodinám. Za kanálom stačilo, aby som prišiel neskôr ako päť minút pred začiatkom hodiny a hneď som mal z toho problém.
Čo ste sa v Londýne naučili?
Tvrdá životná skúška mi dosť dala. Minimálne cieľavedomosť. Naučil som sa, že herectvo možno skutočne brať seriózne ako povolanie. Že to nie je čosi, čo by sa malo podceňovať.
Režisér Tomáš Mašín vravel, že ste mu posielali množstvo esemesiek, aby vám zveril hlavnú úlohu vo svojom filme.
Nie je to pravda. Len náš spoločný fór, ktorý sme si vymysleli a ktorý všade zverejňujeme. Myslím, že je to celkom vtipné, nie?
Hrali ste v komédii Bobule a jej pokračovaní. Ako by ste porovnali prácu na veselohre zo súčasnosti s nakrúcaním dobového filmu?
Bobule sú letnou komédiou, ktorá bola nakrútená aj odpremiérovaná v priebehu jedného roka. V lete sa nakrúcala a o pár mesiacov sa premietala v českých kinách. Mali sme asi dvadsaťosem natáčacích dní. Film 3 sezóny v pekle mal rozpočet osemdesiat miliónov korún, pripravoval sa päť rokov, nakrúcal sa päťdesiatjeden dní a ďalší rok bol v postprodukcii. Asi to o niečom svedčí, nie?
Ako chutilo nakrúcanie filmu, ktorého príbeh sa odohráva v rokoch 1947 až 1949?
Rád si predstavujem, ako to kedysi mohlo byť. A keď si oblečiem dobový kostým, hneď sa cítim inak ako pri nakrúcaní trebárs Bobulí.
Na Berlinale ste boli jednou zo Shooting Stars. Ako chutil festival?
Úžasne, brali ma ako hviezdu. Užíval som si to, ako sa o nás starali. Cenu nám odovzdávali Stellan Skarsgard a Aňa Geislerová.
Už sa ozvali nejakí producenti?
No, zatiaľ o sebe nedávajú veľmi vedieť. Ale ponukám by som sa, samozrejme, nebránil.
