„Až mi prišlo ľúto, že už nerobím s naozajstnými bábkami,“ priznala režisérka animovaných filmov Katarína Kerekesová pri pohľade na fotografie z nakrúcania muzikálu Kamene, ktorý uviedla do kín pred štyrmi rokmi. Príbeh ženy, túžiacej po dieťati, ozdobili festivalovými vavrínmi v Španielsku, Grécku, Taliansku, Sýrii, Česku aj Estónsku. Získal aj Igrica, Cenu Rudolfa Slobodu a stal sa najlepším animovaným filmom rokov 2010 až 2012.
„Na práci s bábkou je niečo mystické. Dotýkate sa malého neživého predmetu, ktorý pod vašimi rukami zrazu ožije. Vytvárate pohyb množstvom svojich takmer nepatrných pohybov,“ vysvetlila závan nostalgie. Namiesto bábok teraz už štvrtý rok „oživuje“ papierové postavičky plachej Mimi „so zatvorenými očami“ a nesmierne akčnej Lízy. Námet na ich dobrodružstvá vznikol ako rozprávky na dobrú noc pre jej vlastné dcéry.
Postupne sa menia na 13-dielny seriál Večerníčkov. Sedem častí už RTVS odvysielala, hotové sú ďalšie dve. „Teraz robíme desiaty diel, ktorý je o zrkadle. Dievčatá si vymenia svoje identity, takže tá opatrná a racionálna je zrazu veľmi uvoľnená, druhá je náhle veľmi opatrná a nechce sa hrať. Ale už veľa prezrádzam,“ usmiala sa oceňovaná režisérka.
Animácia rozhýbe čokoľvek
„Pri animácii v počítači oveľa viac bolí chrbát,“ skonštatovala. „Mimi a Lízu som si najprv musela nakresliť. Vlastnou rukou. Už si nespomínam, koľko vzniklo návrhov. Ale najskôr mali väčšie hlavy a Líza nemala bodkované šaty,“ pokračovala Katarína Kerekesová. S vymýšľaním vizuálu ide ruka v ruke scenár (píše ho s Katarínou Molákovou). Potom vznikne storyboard, teda rozzáberovanie akcií – to má animovaný film spoločné s hraným.
Bábku aj nakreslenú postavičku treba navrhnúť tak, aby sa ňou dalo pohybovať. V bábke sa ukrýva mechanizmus, papierovú figúrku je potrebné „rozložiť“ na jednotlivé časti – ruky, dlane, nohy, chodidlá, hlava en face aj z profilu… „Nastavíte kľúčovú fázu a počítačový program časť pohybu za vás dopočíta. Dokáže pohyb spomaliť aj zrýchliť, trajektóriu však treba zadať,“ vysvetlila režisérka.
V absolventskom filme Milenci bez šiat (1997) rozhýbala „obyčajnú“ šnúrku. Mladej autorke vyniesol ceny v Györi aj Tel Avive. V Pôvode sveta (2002), nakrútenom na motívy brazílskej mytológie, „hýbala“ hercami (pixilácia). Príbeh o stvorení človeka, obdareného božskými právomocami, ocenili v Holandsku, Litve, Egypte aj na Taiwane. Získal aj Igrica. Pôvod sveta nakrúcala v pieskovom lome na Záhorí. Kamene vznikali v štúdiu, ktoré vytvorila vo veľkej modranskej keramikárskej hale.
„Aby nám práca šla rýchlejšie, mali sme dva štandy na konštrukciách. Malý s interiérom maringotky a hlavnú scénu – kameňolom. Veľké kameňové puzzle sa ukladalo podľa scény toho-ktorého záberu. Keďže sme pridávali reálne nakrútenú oblohu, na ktorej bežia mraky, musela byť na celej zadnej stene tzv. kľúčovacia plocha. Ateliér však nebol taký veľký, ako sme naozaj potrebovali. Zelená farba sa odrážala vo všetkých lesklých plochách scény. Peter Košťál, ktorý pracoval na postprodukcii, by vedel hovoriť, koľko úsilia bolo treba, aby sme tú nechcenú zelenú odstránili,“ opísala režisérka. Bábky sú teraz uložené v šuflíku, veľké kamene v komore medzi kompótmi.
Štyri sekundy sa robia aj pol dňa
Animácia Mimi a Lízy prebieha v digitálnej produkcii, teda za pomoci počítačového programu. Kým sa začnú postavy hýbať, treba nahrať dialógy, aby animátori vedeli prispôsobiť lipsinch, teda kedy a ako majú postavičky otvárať ústa. Postavy však musia mať prispôsobené aj telo na ovládanie pre animátora. To má na starosti ďalší externý kolega Tomáš Slančík. Skladateľ Marek Piaček, ktorý skomponoval aj hudbu k muzikálu/opere Kamene, vyberá na základe prvého zostrihu hudbu. „Na malej ploche musí odohrať celú drámu a vytvoriť atmosféru,“ pripomenula režisérka. Pri tvorbe výtvarnej stránky spolupracuje s Borisom Šímom. „Boris je veľmi šikovný výtvarník. Nebyť jeho, nikdy by Mimi a Líza nevyzerala tak, ako vyzerá. On vytvára postavičky z fantastických svetov, do ktorých Mimi a Líza vstupujú. Napríklad agent Vitamín či liany sú jeho postavy,“ uviedla Katarína Kerekesová. S „výtvarnosťami“ im občas pomáha aj grafik Paľo Ďurák. Práve on navrhol značku MIMI a LÍZA.
Boris Šíma potom s animátormi, medzi ktorých patrí napríklad Jozef Elšík, Andrej Gregorčok, Ivana Tirpáková a Majka Oľhová, ale aj dlhoročná spolupracovníčka Ivana Šebestová, pridáva v rámci postprodukcie tiene, farby, rôzne efekty aj drobnosti do jednotlivých záberov. Kamene sa rodili päť rokov. Niekedy sa štyri sekundy filmu robili pol dňa, ba aj celý – záležalo na choreografii a počte bábok. Sedemminútovú časť Mimi a Lízy vyrobia za tri mesiace.
Prihovoriť sa k širšiemu publiku
V roku 2009 založila Katarína Kerekesová produkčnú spoločnosť Fool Moon. K réžii si pribrala aj produkciu. „Manžel (dokumentarista Peter Kerekes – pozn. red.), ktorý bol producentom môjho filmu Pôvod sveta, bol neprestajne na cestách. Povedala som si teda, že to budem musieť skúsiť sama,“ spomenula. „Kumulácia funkcií vedie k tomu, že sa snažíte byť veľmi efektívny, za všetky rozhodnutia ste ale zodpovedný len vy sám. Producentská práca však uberá tvorivé sily, pretože je to veľa administratívy, spojenej s odovzdávaním projektov, vyúčtovaním atď.,“ priznala Katarína Kerekesová.
Mimi a Líza boli pre ňu aj producentskou výzvou. „Veľa rokov sa tu nič zásadné pre deti nevyrobilo. Povedala som si, že do projektu skúsim vtiahnuť aj televíziu. Koniec koncov bolo by nezmyselné robiť televízny večerníčkový seriál bez televízie. Verím, že práve detská tvorba môže priniesť inštitúcii ako RTVS stále lepšie renomé u divákov,“ vysvetlila.
Čo rozhodlo, že po troch „animákoch“ pre dospelých robí večerníčky? „Moje filmy obišli festivaly, zatlieskali im, pár ľudí povedalo, že boli krásne, ale zrazu sa mi to zdalo málo. Chcela som príbehy dostať k oveľa širšiemu publiku. Ale napriek tomu som si nemyslela, že Mimi a Líza prehovoria k deťom s takou úprimnosťou,“ priznala.
Aj ďalší projekt – Websterovci – by mal byť pre deti (aj dospelých). Pripravuje ho v koprodukcii so zahraničným partnerom a technológii 3D. „Vždy má láka skúsiť niečo nové. Tentoraz nás čakajú bábky namodelované v 3D softvéri počítača,“ dodala Katarína Kerekesová.
