Štátny Fond na podporu filmu venoval najviac peňazí producentovi, ktorý v ňom má silné slovo. Spoločnosť Trigon Production získala 126-tisíc eur a konateľom firmy je pritom Patrik Pašš, ktorý je zároveň predsedom Rady Audiovizuálneho fondu. A práve rada mala posledné slovo pri rozdeľovaní grantov. Paššova spoločnosť má zároveň najviac podporených projektov spomedzi všetkých žiadateľov.
Trigonu tak poputuje takmer šestina peňazí približne zo 675-tisíc eur, ktoré Audiovizuálny fond celkovo rozdeľoval. Spolu podporil takmer päťdesiat pripravovaných hraných a dokumentárnych snímok. Komisie, ktoré posudzovali 168 prihlásených projektov a zasadali neverejne, tiež vyberá Pašš. A grant priklepli aj podpredsedníčke rady fondu a bývalej programovej šéfke STV Petronele Kolevskej.
Jej projekt na seriál Záchranný systém získal 36 500 eur. Je to najviac spomedzi ôsmich vybraných hraných diel určených pre televízne vysielanie. Druhú najvyššiu dotáciu v tomto podprograme získal seriál Kriminálka Staré mesto, ktorú vyrába Paššov Trigon Production. Má sa začať vysielať na jeseň vo verejnoprávnej STV. Dotácie na filmy dostali aj viacerí členovia komisií, ktorí projekty hodnotili.
Na konflikt záujmov už pred mesiacom poukázala pre Pravdu producentka Furia Filmu Lívia Filusová. Riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák aj predseda rady fondu Patrik Pašš vtedy v spoločnom stanovisku pre Pravdu netransparentnosť odmietli. Argumentovali, že člen komisie, ktorý je priamo zúčastnený na projekte, sa nezúčastňuje na jeho posudzovaní.
Režisérka dokumentárnych filmov Zuzana Piussi sa teraz rozhodla podať podnet Európskej komisii na preskúmanie činnosti fondu. Otvorený list adresovala v polovici marca okrem Šmatláka aj predsedovi vlády Robertovi Ficovi a ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi.
„Je našou povinnosťou otvorene vystúpiť a podať sťažnosť Európskej komisii, keď sa prostredníctvom zákona nečestní podnikatelia a lobisti pokúsia ovládať peniaze, ktoré mali byť pôvodne vyčlenené na celkom iný účel,“ píše v úvode listu. „Nejde už len o etiku, ale o bezprecedentné porušovanie pravidiel nakladania s verejnými zdrojmi, ktoré je v príkrom rozpore s našimi právnymi princípmi i so všeobecnými pravidlami EÚ na ochranu hospodárskej súťaže,“ tvrdí Piussi.
Domnieva sa, že niektorí členovia fondu sa ocitli v konflikte záujmov. „Už z princípu ochrany verejného záujmu, ale i rovností šancí pre všetky subjekty žiadajúce o podporu z fondu je neprijateľné, aby niektorí žiadatelia mali priamu účasť v riadiacich a kontrolných orgánoch fondu, ako aj v jednotlivých komisiách,“ píše. Žiadatelia, ktorí zároveň posudzovali projekty, podľa nej získali neoprávnenú konkurenčnú výhodu.
Piussi podala tri projekty, ani jeden nebol podporený. „Na základe verejne dostupných zápisníc som schopná preukázať, že som bola znevýhodnená oproti žiadateľom, ktorí sa sami podieľajú na rozhodovaní a činnosti fondu,“ vysvetľuje. „Veľa pozoruhodných príkladov o absurdných rozmeroch lobingu a klientelistických praktík poskytujú zápisnice jednotlivých komisií. Je dokázateľné, že len máloktorý člen komisie by mohol byť z právnej stránky posúdený ako nestranný a formálne nezainteresovaný vzhľadom na podporené projekty,“ dodala.
Šmatlák na jej list reagoval: „Zásadne nesúhlasím s vašimi konštatovaniami o ovládnutí finančných prostriedkov fondu ,nečestnými podnikateľmi a lobistami, o bezprecedentnom porušovaní antidiskriminačného zákona a iných právnych predpisov fondom či o konaní fondu v rozpore s podmienkami a princípmi štátnej pomoci.“ Píše aj, že nemôže akceptovať ani „nepodložené a neurčité tvrdenie o tom, že niektorí členovia orgánov fondu vykonávajú svoju činnosť v situácii konfliktu záujmov a v rozpore s právnymi normami SR“.
Piussi zvlášť upozorňuje na prípad predsedu rady a podpredsedníčky rady. „Vážený pán riaditeľ, ak v tomto nevidíte konflikt záujmov, tak je ťažké viesť s vami ďalšiu diskusiu,“ odpísala Šmatlákovi.
„Som nútený označiť vaše tvrdenia či obvinenia za mylné a nerád by som bol nútený označiť ich aj za úmyselne nepravdivé. Predpokladám, že pre vás ani nikoho, kto chce v našom audiovizuálnom priestore pokojne žiť a pracovať, by nebolo prospešné, keby sa z fondu stal účelovo použitý objekt predvolebného politického súboja,“ napísal Šmatlák na konci listu. A uzavrel: „Nepovažujem za rozumné ani statočné utekať s každým problémom rovno do Bruselu tak, ako kedysi niektorí súdruhovia utekali do Moskvy.“
Piussi pritom píše, že najlepší spôsob, ako dosiahnuť zmenu, je podať podnet na prešetrenie Európskej komisii. Vyzýva na zmenu zákona o fonde. Ten začal fungovať pred rokom, teraz zverejnil výsledky prvého kola dotácií. Jeho vznik presadil minister kultúry Marek Maďarič, opozícia pri návrhu zákona hovorila o možnom zneužití fondu. Jej námietky boli odmietnuté. Fond je financovaný zo štátneho rozpočtu, prostriedky získava aj od televízií, kín či videopožičovní.
anketa
Ako hodnotíte doterajšie fungovanie Audiovizuálneho fondu?
Iveta Černá-Ivanová
producentka
Naša spoločnosť Genta Film je v brandži nováčikom, ale máme za sebou celkom úspešný projekt Nedodržaný sľub. Podali sme si žiadosť na fond ohľadom prípravnej fázy troch nových projektov, ale podporu nám nepridelili. Keď sa začalo hovoriť o zastúpení Audiovizuálneho fondu, považovala som za netaktné uchádzať sa o členstvo v štruktúrach fondu. Prekvapilo ma však, že v súčasnom zložení fondu nie sú nezainteresovaní ľudia v tom zmysle, že by tam nemali prihlásené projekty alebo by neboli členmi spoločností, ktoré sa uchádzajú o podporu. Nezúčastňujú sa síce na hodnotení projektov, do ktorých sú zapojení, ale to nie je dostačujúci argument.
Robert Kirchhoff
dokumentarista a producent
Vznikom Audiovizuálneho fondu sa začala významná nová etapa v slovenskej kinematografii. Všetci filmári túto inštitúciu vítajú, je v zásade dobre nastavená. Po vyhodnotení prvého kola žiadostí však zisťujeme, že má niekoľko závažných chýb a problémov (hlavne personálneho charakteru), ktoré, verím, dokážeme riešiť vo filmárskej obci – za predpokladu, že sa podarí nájsť spoločnú reč s predstaviteľmi fondu a doriešiť záležitosti tak, aby boli primerane naklonené nezávislým producentom a pravidlám zdravej hospodárskej súťaže.
Ľubomír Slivka
scenárista, režisér, producent
Fakt, že kritika prichádza od tých, ktorí v prvom kole so žiadosťami neuspeli, posúva nespokojnosť do polohy subjektívnej krivdy. Audiovizuálny fond je rozhodne krokom vpred. Vznikol takpovediac za pochodu. A za pochodu by mal riešiť aj svoje problémy. Výzvam na jeho zastavenie by preto mali predchádzať výzvy na sebareflexiu. Nikto nie je dokonalý a určite aj na štatúte fondu je čo zlepšovať… Fungovanie fondu vnímam (najmä v porovnaní s minulým systémom dotácií) ako flexibilné a profesionálne. Odbornosť preverí čas. Po roku či dvoch budú hotové diela, ktoré preukážu kvalitu prijatých rozhodnutí.
(DAN)
