Zákon bol v roku 2008 pripravený a schválený aj s povinným financovaním zo strany štátu. Všetci sa tešili. Program AudioVízia na ministerstve kultúry zrušili, aj keď niektorí upozorňovali, že ročný výpadok v podpore bude mať za následok obrovský tlak na vznikajúci fond.
Aj sa stalo. Posledná uzávierka na ministerstve kultúry bola v novembri 2008. Zákon stanovil prvý termín predkladania žiadostí od 30. novembra 2009. V marci 2009 vymenoval minister radu fondu, následne sa vyberal riaditeľ. Začali vznikať prvé interné dokumenty fondu. Ich tvorcovia boli pod takým časovým tlakom (ktorý na seba v zákone nastražili a ktorý bol umocnený ročným výpadkom podpory), že všetky požiadavky na širšiu diskusiu o tvorbe systému považovali za komplikáciu. Fond termíny stanovené v zákone postupne „naháňal“ a uzávierku dostali filmári „pod stromček“ (29. decembra).
Vytvoriť systém podpory audiovizuálnej tvorby tak, aby bol každý spokojný, je samozrejme nemožné. Neexistuje na to ani nijaký univerzálny recept. Anglosaské krajiny sa prikláňajú k systému osobnej zodpovednosti – o podpore rozhodujú konkrétni ľudia, ktorí potom nesú za svoje rozhodnutia „kožu na trh“. V iných európskych krajinách je zase prirodzenejšie nechať projekty posudzovať komisiám, ktoré by mali dospieť k „objektívnejšiemu“ výberu. Vždy sú však rozhodnutia obrazom kvality konkrétnych ľudí (profesionálnej i osobnostnej).
Na Slovensku sú dnes transparentnosť, veľkorysosť a ocenenie kvality (toho druhého) úplne prázdnymi pojmami. V takejto situácii je samozrejme zložité postaviť princípy nového fondu tak, aby jeho rozhodovanie nebolo spochybňované. Lenže administratívny prístup, ktorý vo fonde akosi prevláda, túto skutočnosť úplne podcenil. Nespravil nič pre to, aby predišiel aspoň tomu, čomu sa predísť dalo. Nemyslel na riziká pri tvorbe systému hodnotenia. A tak hoci pri hodnotení prvej výzvy asi nik žiadnu z noriem fondu neporušil, zostala po ňom „pachuť na jazyku“.
Fond by mal teraz v snahe zachrániť svoje renomé konať. Nielen vyvracať tvrdenia „nepriateľov“. Mal by dokázať, že si je svojej zodpovednosti vedomý. Napríklad tým, že dá komisiám autonómiu a zároveň ich bude brať na zodpovednosť (zverejňovanie ich hodnotení by sa o to prirodzene postaralo). A keď komisie svoju úlohu nezvládnu (nastavia si divné kritériá hodnotenia či nízky prah konfliktu záujmov), a tým dajú napospas dobrú povesť fondu, ten obratom zasiahne a dá priestor tým, ktorí sú schopní takúto úlohu plniť.
