Film Katyň Rusov šokuje

Film režiséra Andrzeja Wajdu Katyň po tragických udalostiach uplynulej soboty rezonuje vo vysielaniach verejných televízií mnohých krajín.

13.04.2010 09:00
Katyň Foto:
Katyň
debata

Opakovane ho odvysiela aj Rusko – na centrálnom okruhu ORT. Svoju televíznu premiéru mal však na ruskom federálnom kanáli Kultúra už 3. apríla a vo verejnosti krajiny vyvolal doslova šok. Smútok, zhrozenie, ale aj odpor a nenávisť.

Debaty o tomto bolestnom filme tak predchádzali spomienkovej ceremónii zasvätenej 70. výročiu masakru v Katyni. Pričom sa zjavne stali cielenou prípravou k historickému prejavu premiéra Vladimira Putina, v ktorom prvýkrát priznal zodpovednosť stalinského režimu za brutálnu likvidáciu vyše dvadsaťtisíc dôstojníkov poľskej armády.

Režisér Andrzej Wajda spomenul, že keď svoj film v roku 2007 nakrúcal, dve tretiny Poliakov sa nevedeli zorientovať v tom, kto bol vlastne zodpovedný za tento zločin – Rusi alebo Nemci. Korene tejto bezradnosti ukazuje vo vlastnej snímke. Od osudného roku 1940 sa slovo Katyň stalo sústom pre všetky propagandy, ktoré ašpirovali na ovládanie Poľska. V roku 1943 to boli Nemci – „v boji proti boľševizmu“, neskôr Rusi, ktorí z vrážd obvinili hitlerovské Nemecko, a keď začiatkom 60. rokov Chruščov navrhol otvoriť túto tabuizovanú tému, zľakli sa toho samotní Poliaci, čo stáli na čele národnej komunistickej mašinérie.

Vo vedomí väčšiny ruskej verejnosti sa 2. svetová vojna začala, keď Hitler zaútočil na Sovietsky zväz. O dohode Molotov – Ribbentrop, ktorá z mapy sveta zmazala hranice samostatného poľského štátu, sa s poľutovaním hovorí ako o dobovej mocenskej diplomacii.

Vo Wajdovom filme však ruskí diváci prvýkrát uvideli vo filmovom zábere, ako sa nemeckí velitelia SS priateľsky dohovárajú s velením ruského NKVD o osudoch zdesených Poliakov.

Andrzej Wajda, ktorého otec bol medzi zastrelenými poľskými dôstojníkmi, svoj film nakrútil pokojne, s dokumentárnym odstupom a so zmyslom pre historický detail. Nehlučne, ale expresívne. Ruské tajné služby systematicky likvidujú elitu poľskej armády a inteligencie, a vzápätí nemeckí dôstojníci surovo zatýkajú starých profesorov krakovskej Jagelonskej univerzity, aby ich odvliekli do koncentrákov. Režisér tak vytvoril paralelu medzi zločinmi fašizmu a komunizmu. A na to ruský divák nie je pripravený dodnes. Zo dna ruskej spoločnosti sa tak odrazu ozval krik, že rusofóbov Rusko nepotrebuje a aj Putin je zradca. Po sobotňajšom leteckom nešťastí sa dokonca niektoré diskusie začali krútiť okolo „tézy“, že „je to Boží trest za poľské ohováranie a rusofóbstvo“. Ruská spoločnosť je mnohovrstevná a dnes sa k slovu dostanú mnohí. No fakt, že ani vzdelané vrstvy dodnes nemôžu uveriť, že sa takéto niečo v Katyni mohlo naozaj stať a žiadajú dôveryhodnejšie dôkazy, akými disponujú Poliaci a Kremeľ, znovu upozorňuje na skutočnú moc propagandy, ktorú sa nikdy neoplatí podceňovať.

Keď v roku 2008 prišiel Wajdov film do slovenských a českých kín, okrem pochvalných kritík sa dočkal aj absurdných výčitiek o „chlade“ výpovede, nedynamickom scenári, toporných hereckých výkonoch či „rozbitom“ príbehu, ktorý sa nedrží jednej línie, ale stavia na viacerých. Dnes sa títo kritici na Wajdov film môžu pozrieť inými očami.

debata chyba