Z pamäti sa divákom vynárajú predovšetkým obrazy zločincov, ktoré vytvoril, a spomínaný Krstný otec z roku 1972 bol pre neho prelomovým filmom. Úspechom. Nielen vďaka tomu, že sa ocitol po boku Marlona Branda a v rukách režiséra Francisa Forda Coppolu. O ten úspech sa zaslúžil aj sám. Coppola dobre vedel, čo robí, keď ho vytrvalo presadzoval do úlohy Michaela Corleoneho. Aj napriek tomu, že Al Pacino vtedy nemal veľa filmových skúseností. Krstný otec mu však vyniesol prvú oscarovú nomináciu. Počas kariéry získal sedem ďalších a v roku 1993 mu konečne udelili aj samotnú cenu za výkon v snímke Vôňa ženy.
Príbehový hrdina Vito z Krstného otca prišiel do Ameriky zo sicílskeho mestečka Corleone, odkiaľ pochádzajú aj predkovia Al Pacina. Herec sa však narodil v New Yorku a detstvo prežíval v neúplnej rodine. Jeho rodičia sa veľmi skoro rozviedli a Al Pacino zostal s matkou u starých rodičov v Bronxe. Cítil sa vtedy ako Tom Sawyer a jeho najlepší kamarát Cliffy bol zase Huckleberry Finn. „Keď mal jedenásť rokov, ukradol smetiarske auto a prišiel ma vyzdvihnúť. V jedenástich!“ uvádza hercove slová stránka ew.com.
Keď sa ho však v jednom rozhovore pýtali, čo malo v jeho detstve najväčší vplyv na jeho súčasný pohľad na svet, odpovedal, že filmy. Matka ho totiž brávala do kina a keď sa odtiaľ vrátili, jej syn si všetky tie úlohy doma prehrával. Tam kdesi ležia základy jeho neskoršieho smerovania. Než sa však dostal k Lee Strasbergovi do slávneho Actors Studia, pracoval ako poslíček, vrátnik či poštový úradník a občas prespával aj na ulici. Pre herca to však môže byť tiež dobrá škola.
Dariť sa mu začalo vďaka divadelným príležitostiam a keď sa k nim v 70. rokoch pridružili výrazné filmové ponuky, stal sa z Al Pacina známy a uznávaný herec. Na plátne sa presadil nielen prostredníctvom Krstného otca, ale aj snímkami Serpico či Psie popoludnie. „Pri prevteľovaní sa do postáv príliš nehral. Vyjadroval sa nenápadnými gestami. Ukazoval dvojznačnosť s dokonalou úspornosťou, keď ústami hovoril jedno a niečo celkom iné povedal očami,“ opísal hercov prejav zo začiatkov jeho filmovej kariéry Simon Hattenstone v britskom denníku Guardian. Výstižné. Al Pacino nepôsobí dojmom, že šikovne predstiera. Keď sa však k divákovi nahne cez stôl, cítiť jeho nevyspytateľnosť a vnútornú mohutnosť. Vzbudzuje rešpekt. A sám tvrdí, že postavy, ktoré iní označujú za zloduchov, on považuje za ľudí, v ktorých sa skrývajú rôznorodé emócie a kvality. Myslí si, že je to tak v každom človeku.
Diváci si ho spájajú najmä s postavami tvrdých chlapíkov. Al Pacino však vyhlásil, že sa vidí predovšetkým ako divadelný herec, fanúšik Shakespeara a komédií. Shakespearovské prvky pritom našiel aj v Krstnom otcovi, kde hrá Michaela, člena mafiánskeho klanu Corleoneovcov. „Francis (Ford Coppola) vníma Michaela ako princa. Je tu kráľ – Don v podaní Branda, jeho synovia a jeho kráľovstvo. Donov život je ohrozený, vie, že ho čaká smrť. Ktorý zo synov ho nahradí? Sonnyho stratí, Fredo sa na to nehodí. A napokon je tu ten tretí, ktorý preberie kráľovstvo, hoci to nikdy nechcel,“ povedal herec v rozhovore uverejnenom na stránke ew.com.
Prvé dve časti Coppolovej mafiánskej ságy vznikli v 70. rokoch. V tom čase reagoval Al Pacino na svoju pracovnú vyťaženosť a úspechy nadmerným pitím. Začal zároveň odmietať úlohy, ktoré mu ponúkali, pretože nechcel pracovať. „Vieme, že najlepší pocit prichádza medzi druhým a tretím martini. To bol môj prípad. Tešilo ma, čo sa zo mňa stávalo, keď som pil. Takže bolo ťažké zbaviť sa toho. Stával som sa oveľa tichším a zábavným,“ povedal herec pre Guardian.
S alkoholom sa však vyrovnal a po tom, čo sa v 80. rokoch od filmu vzdialil, sa v nasledujúcom desaťročí na plátna úspešne vrátil. Objavil sa v tretej časti Krstného otca, vo Vôni ženy, Carlitovej ceste, Krycom mene Donnie Brasco či s kamarátom Robertom De Nirom v Neľútostnom súboji. Opäť spolupracoval s režisérmi Francisom Fordom Coppolom a Brianom De Palmom, ktorí mu spravili dobré meno. A opäť stvárnil niekoľkých zločincov. Rozhovory síce neposkytuje často, ale keď už, nevyhne sa ani otázkam, či je aj v súkromí taký „tvrďas“ ako vo filmoch. Odpovedá záporne. Alebo tak, že občas je temperamentný, ale inak si myslí, že je milý.
Radosť mu robia jeho deti. Nikdy nebol ženatý, ale s učiteľkou herectva Jan Tarrantovou má dcéru Julie Marie a herečka Beverly D´Angelo mu porodila dvojčatá – chlapca Antona Jamesa a dievča Oliviu Rose. Tie majú v súčasnosti deväť rokov.
V kinách sa síce Al Pacino dlhšie v nijakej novinke neobjavil, ale rozrobených má hneď niekoľko projektov. Nielen ako herec, ale aj ako režisér. Momentálne dokončuje film Salomaybe?, ktorý má byť reinterpretáciou kontroverznej hry Oscara Wildea Salome. A toto nie je jeho prvý režisérsky pokus. Nakrútil už drámu Chinese Coffee. A v roku 1996 vydarenú snímku Al Pacino – Richard III., ktorá inteligentným a zábavným spôsobom vypovedá o hľadaní a objavovaní vnútri Shakespearovej hry Richard III. a v jeho diele ako takom.
Na stránke time.com sa však herca pýtali, ako by sa volal film o jeho živote a kto by v ňom stvárňoval hlavnú úlohu. Al Pacino s humorom odpovedal: „Volalo by sa to Príbeh Dustina Hoffmana. Keď sme ja, De Niro a Hoffman začínali, ľudia si nás stále plietli.“
