Jan Svěrák: Spoliehal som sa na dieťa vo mne

Nestáva sa často, aby rozprávku okrem detí nadšene prijali aj ich rodičia a superlatívmi nešetrili dokonca ani filmoví kritici. Traja bratia režiséra Jana Svěráka sú však svetlou výnimkou. Spájajú v sebe tradície aj modernú sviežosť, krásne sa na nich pozerá a vďaka spevácky zdatnému hereckému ansámblu, v ktorom nechýba ani Vojtěch Dyk či Tomáš Klus, sa tiež dobre počúvajú. Režisér si ale podľa vlastných slov rozprávkový žáner už tak skoro nezopakuje.

05.09.2014 09:00
Jan Svěrák Foto: ,
"Detský divák je predovšetkým divák úprimný," vraví režisér Jan Svěrák.
debata

Čo láka filmára na nakrúcaní rozprávky – najmä v pomerne silnej konkurencii, ktorú v Česku v tvorbe pre deti máte?

Rozprávok sa síce u nás nakrúca veľa, ale sú často, bohužiaľ, podfinancované a len máloktorá má dostatočnú výpravnosť a „rozprávkovosť“. Chcel som nakrútiť jednu romantickú a klasickú, aby sa deti nemuseli pozerať na pokrútené adaptácie. Nepodarilo sa mi však nájsť vhodný príbeh. Alice Nellis mi napísala scenár Sedmero krkavců, ale nakoniec sme sa dohodli, že si ho nakrúti sama. Potom som si na chalupe vypočul štyri miniopery, ktoré otec Zdeněk Svěrák napísal s Jardom Uhlířom, a príbeh som našiel. Otcovi sa nápad páčil a vymyslel, že tri dievčenské hrdinky Čiapočku, Marušku a Ruženku prepojíme príbehom troch bratov, ktorí sa vypravia do sveta a dievčatá zachránia.

O detskej tvorbe sa vedú nemalé diskusie – ako nájsť rovnováhu medzi zábavnosťou a výchovnosťou. Rozmýšľali ste takto aj o svojom filme?

Rozprávky samy osebe nesú určitý výchovný kód, takže táto otázka bola o to pálčivejšia. Otec, našťastie, po tejto hrane vie chodiť a podarilo sa mu ju vybalansovať hlavne vďaka tomu, že sa s deťmi dokáže baviť ako so seberovnými.

Na deti dnes tvorcovia často útočia až futuristickými námetmi, predbiehajú sa v originalite aj v krikľavosti… Vy ste stavili na klasiky, ktoré ste zrejme počúvali ešte počas vlastného detstva. V čom spočíva ich sila?

Nie náhodou klasické rozprávky prežili desiatky rokov rozprávania a odovzdávania medzi generáciami. Obsahujú nielen vieru v lepší svet, teda, že dobro víťazí nad zlom, ktoré je potrestané, ale tiež určitý morálny kód. A to je potrebné pripomínať. Klasické rozprávky sú silné svojou podstatou a nie je potrebné im pričarovať v lepšom prípade čertov a v horšom upírov.

Dokážete sa ešte vžiť do detského diváka? Alebo ste si pomáhali aj testovaním filmu na deťoch už počas nakrúcania?

Film sme dopredu na deťoch netestovali, i keď ešte s Kukym som to skúšal, aby som zistil, kedy sa nudia. Vtedy som dal pred ne misku sušienok a zapisoval som si, kedy si prestanú všímať film a začnú sa kŕmiť. Veľmi to nefungovalo, pretože kým film nie je naozaj hotový, chýbajú triky a zvuky, tak to zmätie aj dospelého, nieto dieťa. A keď je film hotový, už ho zase veľmi zmeniť nejde. Tak som sa tentoraz spoliehal na dieťa vo mne, že mi povie, až sa bude nudiť.

Recenzie píšu dospelí, dospelí tiež rozdávajú ceny a nasadzujú filmy do kín či televízií. Ako je to však s názormi detských divákov?

Detský divák je predovšetkým divák úprimný, pretože ešte nie je zväzovaný predsudkami a spoločenskými normami. Jeho objektivita je teda niekedy až bolestne číra.

Rozprávka sa občas zvezie do roviny gýču a klišé. Ako sa pred tým vyvarovať?

Humorom, čo sa nám, azda, podarilo.

Troch Bratov si zahrali (zľava) Vojtěch Dyk,... Foto: Magic Box
Traja Bratia Troch Bratov si zahrali (zľava) Vojtěch Dyk, Tomáš Klus a Zdeněk Piškula.

Z filmu cítiť, že ste popri deťoch nezabúdali ani na dospelého diváka. Nebáli ste sa, že niektoré žarty či narážky dieťa nemusí pochopiť?

Dospelý a detský divák, samozrejme, nereagujú rovnako, pretože vnímajú filmové situácie inak. Chceli sme urobiť film, ktorý bude baviť deti, ale aj ich rodičov, ktorí s nimi do kina pôjdu a hádam sa k filmu aj budú radi vracať. Usudzujúc podľa doterajšej spätnej väzby divákov, nuansy nepochopenia sú naozaj len minimálne.

V mnohých detských filmoch sa spieva, hoci zďaleka nie vždy to dopadne dobre. Mysleli ste spolu so skladateľom Michalom Novinským aj na to, aby pesničky neboli len veselé, ale mali aj ozajstné hudobné kvality?

Mysleli a zistili sme, že je to veľmi ťažké. Pesničky z filmu deti už môžu poznať z predlohy, divadelných miniopier. Vedeli sme teda, že je na čom stavať a že sú takpovediac jedlé. Pesnička „Když si tě, dívko, představím“, ktorú vo filme spieva Tomáš Klus, to potvrdzuje a rotuje českým rozhlasovým éterom.

Hercov ste si určite vyberali aj podľa speváckych kvalít…

Podarilo sa nám prilákať aj pre menšie postavy skvelých hercov. Azda preto, že ich bavil scenár, že otcovmu písaniu veria, ako aj preto, že hrať v rozprávke znamená, že ak sa podarí, budú ich raz vídať vnuci každé Vianoce v televízii. Tentoraz však herci nespievali len "akože”, teda na plejbek, ale mali v uchu mikroprijímač, počúvali hudobný sprievod a spievali naživo. To sa prejaví najmä v hereckej akcii a režisérovi to dáva obrovskú slobodu tvoriť náladu i vývoj scény priamo na pľaci. Nakrúcali sme tiež s vynikajúcim kameramanom Vladimírom Smutným, ktorého dielom sú vo filme mnohé krásne zábery.

Máte chuť si rozprávkový žáner ešte zopakovať? Alebo už pracujete na čomsi celkom inom?

Verím, že v najlepšom sa má prestať. Nikdy ma nebavilo opakovať rovnaký žáner dookola. Teraz sa teším na písanie nového scenára, ktorý som sľúbil nášmu anglickému producentovi. Potom by som chcel nakrútiť film podľa otcovej poslednej knižky Po strništi bos. Bude podobný pre zmenu skôr Obecnej škole – také nostalgické retro.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #režisér #Traja bratia #Jan Svěrák