Hitchcock trápil hrdinky. Kvôli divákom

Režisérsku kariéru začínal ešte v ére nemého filmu. Postupne sa presunul z Anglicka do Ameriky a vypracoval sa na režiséra, ktorý nielenže priťahuje divákov, ale jeho kvality vysoko hodnotia aj kritici. Hoci nikdy nezískal Oscara za réžiu, jeho filmy sú dnes klasikou. Majster filmového napätia Alfred Hitchcock zomrel pred tridsiatimi rokmi 29. apríla 1980.

28.04.2010 08:00
Alfred Hitchcock Foto:
debata

„Na vrchole režisérovej slávy a popularity boli asociácie obklopujúce jeho meno také presné a výborne obchodovateľné, že sa používali na predaj kníh, televíznych seriálov, dokonca aj časopisu. V tom čase už bol Hitchcock viac ako len oslavovaným režisérom: stal sa značkou,“ napísal o slávnom londýnskom rodákovi Jonathan Coe pre The Sunday Times. „Šablónu nastavil v roku 1935 filmom The 39 steps: príťažlivá blondínka pod tlakom; zdvorilý muž typu Caryho Granta vrhnutý do bizarných a nebezpečných situácií,“ analyzoval Coe. Ako Hitchcock tvrdil – blondínky sú výbornými obeťami, pretože sú ako panenský sneh – najlepšie na nich vyniknú krvavé stopy. Podľa Coea Hitchcock vždy vedel, že spôsob, ako si udržať záujem diváka, je ukázať postavy v nebezpečnej situácii a najlepšie je, ak sú tými postavami príťažlivé ženy. Jeho heslo teda znelo: Tráp hrdinku!

Svoje by o tom vedela rozprávať napríklad Tippi Hedrenová, ktorú Hitchcock obsadil do jedného zo svojich najslávnejších filmov Vtáci (1963), kde musela bojovať so živými zvieratami a podľa vlastných slov mohla prísť aj o oko. „Uvedomila som si, že Hitch si vybral neznámu herečku, pretože žiadna slávna herečka, ktorá by bola pri zmysloch, by s ním tento film nerobila,“ povedala Hedrenová v rozhovore pre The Times. Modelku, ktorej jediná skúsenosť s kamerou bolo účinkovanie v televíznej reklame na diétny nápoj, priviedol k filmu práve Hitchcock. „Bol nadšený tým, že nemám nijakú hereckú prípravu; nemusel ma nič odúčať,“ povedala Hedrenová, ktorá si zahrala aj v ďalšom Hitchcockovom trileri Marnie (1964).

Nebola jedinou divou, ktorú pre film objavil. Filmovú kariéru u neho odštartovala aj Shirley MacLaineová. Nebolo to však v trileri, ale v netradičnej čiernej komédii Ťažkosti s Harrym (1955). „Niektoré z mojich filmov neboli nikdy celkom prijaté. Dodnes som sklamaný reakciami na môj film Ťažkosti s Harrym,“ povedal Hitchcock v rozhovore s Rogerom Ebertom koncom šesťdesiatych rokov. Intelektuáli podľa neho hľadali v komédii, v ktorej spôsobí rozruch tajomná mŕtvola muža v lese, rôzne posolstvá. A jediné posolstvo pritom podľa Hitchcocka bolo to, že s mŕtvolou sa neradno zahrávať. Ako v inom rozhovore citoval Samuela Goldwyna : Posolstvá sú pre Western Union (spoločnosť, ktorá bola okrem iného známa posielaním telegramov). A dodajme s Goldwynom: Filmy sú pre zábavu.

Hitchcock by možno rád nakrúcal aj filmy iných žánrov, nedovolili mu to však diváci. Na verejnej diskusii v National Film Theatre, ktorej prepis zverejnil Britský filmový inštitút, to v roku 1967 vysvetlil takto: „Nie je to vo mne. Je to vo verejnosti. Keby som napríklad nakrútil muzikál, všetci by čakali: Kedy príde ten moment, keď sa jedna zo zboristiek zvalí mŕtva na zem?“ Ako znie iný jeho slávny výrok: „Som zaškatuľkovaný režisér. Keby som spravil Popolušku, diváci by v princovom kočiari okamžite hľadali mŕtvolu.“

Napriek tomu rád hovoril, že svoje napínavé príbehy považuje za komédie. Tou je podľa neho aj Psycho (1960). Dnes jeden z jeho najuznávanejších filmov mal pri svojej premiére rozpačité kritiky. „Moje filmy sa stávajú klasikou, čarovne, s postupom času. Kritici ich nikdy nemajú radi na prvýkrát. Pamätám si, že keď Psycho prišlo do kín, jeden z londýnskych kritikov ho nazval škvrnou na ctihodnej kariére. A magazín Time ho tak drsne skritizoval, že som bol prekvapený, keď už o rok neskôr písal pri trileri niekoho iného, že je nakrútený v klasickej tradícii Psycha,“ citovala režiséra stránka spout.com.

Hitchcock, ktorého mnohí považovali za mizogýna, prežil celý život s jednou ženou. Almu Revilleovú si vzal v roku 1926 a bol s ňou až do smrti. Nebola len jeho manželkou, ale aj najbližšou spolupracovníčkou. „Chcel by som požiadať o dovolenie, aby som menoval len štyri osoby, ktoré ma najviac ovplyvnili … Prvou je strihač, druhou scenárista, treťou je matka mojej dcéry Pat a štvrtou je vynikajúca kuchárka, ktorá vždy doma v kuchyni robila zázraky. A ich mená sú: Alma Revilleová,“ povedal Hitchcock v ďakovnej reči pri preberaní ceny za celoživotné dielo od Amerického filmového inštitútu.

debata chyba