„Ráno ma dedko s babkou zobudili a prikázali mi, aby som sa išla umyť k potôčiku, ktorý tiekol za chalupou. ,Aby som bola krásna'. To som už odmalička chcela byť – tým skôr, že som sa tajne obávala, že nebudem – a tak som sa každé ráno drhla v studenom potôčiku, až som bola modrá,“ spomína Baarová na prázdniny u starých rodičov v knihe Úteky, ktorú na základe rozhovorov s ňou napísal Josef Škvorecký.
Hodina pokušenia
Už začiatkom 90. rokov chceli Česi nakrútiť film o Baarovej. Pôvodne sa počítalo s režisérom Otakarom Vávrom, ktorý Českej televízii pomohol získať súhlas od samotnej herečky. Svoj projekt nazval Prekliata krása. „Práve jej zvláštna krása zahubila ju aj jej blízkych, v čom vidím silnú drámu: bola mladučká, obletovaná a nevedela v tom chodiť,“ povedal Vávra pre Mladú frontu Dnes o herečke, ktorá účinkovala v niekoľkých jeho filmoch. Neskôr Vávru z projektu vyšachovali. Momentálne má najbližšie k realizácii filmu o Baarovej režisér Filip Renč, ktorý ho chce nakrútiť podľa scenára Ivana Hubača. „Veľmi sa mi páči téma lásky k diablovi,“ povedal Renč pre idnes.cz. Jeho projekt má pracovný názov Hodina pokušenia a nakrúcanie by sa malo začať na jar. Kto Baarovú stvárni, nie je zatiaľ známe.
Pôvodne sa Baarová chcela venovať baletu, nakoniec však skončila pri herectve. A kariéru rozbehla raketovo. Debutovala v snímke Kariéra Pavla Čamrdy (1931) a čoskoro už išla z filmu do filmu. V priebehu desiatich rokov účinkovala vo vyše tridsiatich českých filmoch (Lelíček ve službách Sherlocka Holmesa, Dívka v modrém, Panenství, Lidé na kře, Maskovaná milenka), ale aj v desiatke nemeckých. Krásnu herečku si totiž čoskoro všimli aj nemecké štúdiá UFA, svojho času najväčšie filmové štúdiá v Európe.
Mohol to byť Hitler
Hneď prvý Baarovej nemecký film Barkarola (1935) bol veľkým úspechom. Okrem toho, že sa pri jeho nakrúcaní zaľúbila do svojho hereckého partnera Gustava Fröhlicha, padla do oka aj Adolfovi Hitlerovi. „Vlastne som mala šťastie v nešťastí, že môj osud v Nemecku sa volal Joseph Goebbels. Mohlo to byť ešte horšie, mohol sa volať Adolf Hitler.“ A potom prišiel spomínaný minister propagandy Goebbels, ktorý mal pod palcom celý filmový priemysel. Vzťah s ministrom, ktorý bol, ako viacerí ďalší Baarovej partneri, ženatý, poznačil celý ďalší herečkin osud.
„Nekolaborovala som. Hrala som v nemeckých aj českých filmoch, v českom divadle, nikdy som nevystupovala ako Nemka, dokonca som sa odmietla stať nemeckou občiankou v čase, keď by pre mňa nič nebolo jednoduchšie. (…) A bola som milenkou ministra. Áno. To som bola,“ hovorí herečka vo Škvoreckého knihe, od ktorej sa neskôr dištancovala a verejnosti ponúkla viaceré zjemnené platonické verzie svojho vzťahu s Goebbelsom.
Keď sa chcel Goebbels kvôli Baarovej rozviesť, na podnet ministrovej manželky zakročil Hitler a Baarová sa ocitla v nemilosti nacistickej moci. Ešte predtým odmietla lukratívnu ponuku na odchod do Hollywoodu, čo trpko oľutovala. Z Nemecka sa vrátila do Česka a počas vojny nakrúcala aj v Taliansku, kde po vojne účinkovala napríklad vo filme Federica Felliniho Darmošľapi.
Slepá láska
Po skončení vojny strávila Baarová dva roky vo väzení. Podozrievali ju z kolaborácie a špionáže. Úlohu špiónky považovala za absurdnú. Hoci Baarová sa nakoniec z väzenia dostala a po nástupe komunistov za dramatických okolností emigrovala do Rakúska, daň za jej vzťah s ministrom zaplatili jej najbližší. Mama zomrela na infarkt, ktorý ju postihol pri výsluchu; sestra, takisto herečka, spáchala samovraždu aj vinou toho, že ju ako príbuznú „kolaborantky“ nechceli pustiť do divadla, a otec prišiel o nohu. Baarová zomrela v Salzburgu roku 2000 ako 86-ročná.
„Vari sa celý svet nezaklína láskou vo všetkých podobách, od kresťanskej až po komunistickú, od hippiesáckej až po viktoriánsku? Mám ju zapierať iba preto, že jej objekt vstúpil potom do dejín tak, ako vstúpil? Mám klamať? Ak sa z niečoho kajám, tak sú to drobné bezprávia, ktoré som napáchala svojim blízkym. V tom som vinná. Nie je však slepota toľkými básňami, románmi a úvahami do detailov popísaná vlastnosť lásky? Veríte tomu? Ak neveríte, radšej sa láskou nezaklínajte. Asi ste ju nepoznali,“ spomína Baarová vo Škvoreckého Útekoch.
