Vznikol rýchlo, lacno (stál 800-tisíc dolárov) a s televíznym štábom. Hitchcock bol vraj zvedavý, či dokáže nakrútiť celovečernú snímku v podmienkach príznačných pre televíznu šou. Považoval to za istý druh experimentu. Experimentoval však najmä s očakávaniami a emóciami divákov. Zo všetkého najviac chcel ovládnuť publikum a vyvolať v ľuďoch hrôzu. Podarilo sa a Psycho sa zaradilo ku komerčne najúspešnejším filmom Hitchcockovej kariéry.
„Nezáleží mi na téme ani na herectve, záleží mi na všetkých tých technických prísadách, ktoré prinútia divákov kričať. Myslím si, že nás uspokojuje, keď môžeme umeleckými prostriedkami filmu vyvolať davovú emóciu. Pri Psychu sa to podarilo. Nebolo to posolstvo, čo divákov zasiahlo. Vzrušení boli prostredníctvom čistej filmovosti. Stavba príbehu a spôsob, akým je vyrozprávaný, motivovali publikum na celom svete k reakcii,“ povedal Hitchcock v rozhovore s Francoisom Truffautom.
Legendárna vražda v sprche
Scéna vraždy v sprche sa stala pamätnou. Hitchcock ňou šokoval divákov a ponúkol na tú dobu nevídanú dávku brutality. Lenže celý priebeh vraždy nasnímal a zostrihal tak, že smrtiace rany priamo neukázal. „V tom bol Hitchcock geniálny. Ľudia by odprisahali, že videli prenikať nôž do tela. Myslíte si, že ste videli viac, ale nevideli,“ cituje herečku Janet Leighovú, ktorá v Psychu stvárnila spomínanú obeť – Marion, internetová stránka bmonster.com.
Nakrúcanie scény trvalo sedem dní a 45 sekúnd filmu si vyžiadalo 70 rozličných postavení kamery. Výsledok nemal silný vplyv iba na divákov, ale aj na samotnú Leighovú, ktorá sa po filme Psycho obávala sprchovať.
Práve neočakávaná vražda bola pre Hitchcocka popudom na nakrútenie Psycha. Vo filme sa však vyhral aj s ďalšími motívmi. Schizofrenik Norman Bates (hrá ho Anthony Perkins), ktorý je chorobne upätý na svoju matku, má napríklad záľubu vo vypchávaní zvierat a režisér tento prvok nepoužil len ako atmosférotvornú obrazovú kulisu.
„Vypchaté zvieratá boli ako symboly. Napríklad sovy sa spájajú s nočným životom. Sú to pozorovatelia, a to súvisí s Perkinsovým masochizmom. Pozná vtákov a vie, že ho stále pozorujú. Môže vidieť vlastnú vinu v odraze ich vševediacich očí,“ poznamenal Hitchcock.
Výprava do hlbín
Do kín v bývalom Československu sa film dostal až v roku 1970. Večerník vtedy uviedol, že príbeh snímky sa začína všedne, ale takýto úvod je len východiskom pre niečo oveľa nevšednejšie a hrozivejšie. Je tu ešte dodatok, že hoci Hitchcock „obklopuje diváka atmosférou tajomstva a zločinu“, nemyslí to napokon celkom vážne.
V českej Práci sa dalo dočítať, že od Hitchcockových filmov „nemožno očakávať ktovieaké spoločenské poslanie“ a že ich treba brať ako profesionálne dokonalé rozprávky pre dospelých. Ich tvorca sa vraj „snaží udržať hranicu vkusu a popri dramatickom napätí chce byť aj ľudský“. No a slovenská Práca zase písala o „strhujúcej výprave do hlbín ľudského psychična“. S tým, že všetky tvorivé zložky snímky sú v dokonalej súhre.
Psycho sa neskôr dočkalo troch pokračovaní. Žiadne z nich už nerežíroval Hitchcock, ale v každom účinkoval Anthony Perkins. Postavu Normana Batesa si však zahral aj Vince Vaughn. V remaku snímky z roku 1998, ktorý nakrútil Gus Van Sant. A hoci ide o uznávaného režiséra, jeho Psycho nemalo takú účinnosť ako to pôvodné. To, pri ktorom Hitchcock podľa vlastných slov režíroval divákov. „Dalo by sa povedať, že som na nich hral ako na organe.“
