Ich osudy sa v niektorých momentoch pretínajú a umožňujú zaujať iný uhol pohľadu. Nejde však o vybrúsený filmový tvar, ale skôr o kradmé priehľady do intimity situácií, keď sa partneri snažia splodiť dieťa alebo sa vyrovnávajú s jeho existenciou či neprítomnosťou. Sledujeme vyčerpávajúce peripetie manželov Dolanských túžiacich po potomkovi, ktoré odštartovali tichý rozklad ich vzťahu. Protagonistka ďalšieho príbehu, doktorka v centre asistovanej reprodukcie, sa pokúsi prostredníctvom cesty vyrovnať so stratou dcéry. Mladá herečka sa necíti pripravená a napriek nesúhlasu partnera volí potrat. Ukrajinská pokladníčka žije v zložitých existenčných podmienkach a tretie dieťa si nemôže dovoliť.
Spoločným menovateľom sa stalo akési zacyklenie, prešľapovanie v životnej beznádeji. Postavy spoznávame a odkrývame v okamihoch uzamykania sa do seba, zlyhávajúcej komunikácie, straty pôdy pod nohami. Nellis zvolila radikálnu cestu improvizovaných dialógov a dokumentaristickej vecnosti, ktorá by mala diváka dostať do bližšieho kontaktu s postavami. Skratkovitosť rozprávania a ubiehanie od jednej línie k druhej však hlbší ponor narušili. Pre diváka je ťažké sa s nimi identifikovať, pocíti skôr emocionálny odstup. Tam, kde by potreboval porozumieť príčinám ich konania, dostáva sa mu neurčitej dojmológie.
V režijnom rukopise Nellisovej sa bije realizmus so subjektivistickou manierou, ktorá síce dokáže účinne sprostredkovať pocity, ale zároveň sa k ničomu konkrétnemu nevyjadruje. Niet v ňom ani stopy po údernosti a surovosti tvorcov realistickej školy (Leigh, Seidl, bratia Dardennovci). Scény Mamas a Papas sa odvíjajú akoby nezúčastnene bez zjavného dramaturgického smerovania. Vnútorné prepojenie príbehov je otázne aj kvôli nevyjasnené časové súvislosti (jeden príbeh mohol trvať niekoľko týždňov, iný 9 mesiacov).
A tak si divák z tohto rodičovského manuálu nakoniec odnáša viac bolesti a bezvýchodnosti, ako by si táto téma zaslúžila. Nádeje tu preňho väzí veľmi málo. Má skôr podobu mystického vykúpenia (podmorské stretnutie s keporkakmi) než hmatateľného pocitu šťastia. Napriek spomínanej trudnomyseľnosti je dielo Alice Nellisovej aj vďaka hereckým výkonom zaujímavou sondou do prežívania rodičovskej skúsenosti.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Mamas & Papas, ČR 2010
scenár a réžia: Alice Nellis
hrajú: Zuzana Bydžovská, Petr Franěk, Filip Čapka, Zuzana Čapková, Martha Issová, Zuzana Kronerová a iní
slovenská kinopremiéra: 1. júla
