Kúsok Oscara v Handlovej

Hon na čarodejnice, Piráti Karibiku, Harry Potter, Lincoln, Strážcovia galaxie – to všetko sú filmy, za ktorými je aj vaša práca. Aký ste mali pocit, keď ste držali v ruke sošku Oscara za najlepšie vizuálne efekty pre film Gravitácia?

Pocit to bol unikátny a ťažko k nemu niečo prirovnať. Štúdio Framestore, ktoré zaslúžene Oscara získalo, zorganizovalo fotenie, kde každý z tímu dostal približne desať minút. Prekvapilo ma, aká bola soška ťažká, ale BAFTA (cena Britskej akadémie filmového a televízneho umenia) je ešte ťažšia.

Je náročné získať prácu v tejto sfére a byť úspešný?

Všetko závisí od portfólia. Od toho, na akých projektoch som doteraz pracoval. Filmové spoločnosti veľmi nezaujíma môj životopis, ale showreel, dvojminútové video s ukážkami mojej práce. Dôležitý je nielen filmový titul, ale aj rozsah práce na ňom. Aj vo veľkofilme môžete len retušovať kábel alebo, naopak, dva mesiace pracovať na jednej scéne. Začiatok je ťažký. Mal som šťastie, že som pracoval v pražskom štúdiu, ktoré prizývalo k spolupráci aj začiatočníkov. Dávali mi robiť aj náročnejšie veci, pri ktorých som postúpil z juniora až na seniora.

Treba pri profesii tvorca vizuálnych efektov alebo presnejšie digitálny kompozítor nejaké špeciálne nadanie?

Dlho som nevedel, či sa na to hodím. Spoznal som extrémne talentovaných ľudí, ale aj takých, ktorí nemali žiadne výtvarné nadanie, a robili to. Pre mňa je táto práca niečím viac, ale sú aj oveľa väčší blázni ako ja. Určite je výhodou mať cit pre farby a detaily. Pomôže aj to, že viete kresliť, rozumiete perspektíve a svetlu. Treba napríklad vedieť, ktorým smerom idú tiene, akú majú mať farbu či ako ustupuje les na horizonte.

Mali ste bohatú fantáziu v detstve? Rád ste si vymýšľali?

Veľa som kreslil. Mojimi obľúbenými postavičkami v 90. rokoch boli Ninja korytnačky a Spiderman, ktoré vtedy „bežali“ na dostupných satelitných kanáloch. Nemal som však extra fantáziu. Neskôr som sa snažil kresliť aj grafity, ale keďže u nás v Handlovej neboli žiadne veľké plochy a nemali sme si ani kde kúpiť kvalitné spreje, kreslili sme skôr na papiere, do zošitov a kochali sme sa fotkami, na ktorých boli grafity z veľkých miest. Skúšal som tiež navrhovať vzory tetovania pre pár ľudí. Ani dnes nevymýšľam vlastné postavy a tvorov s nadprirodzenými vlastnosťami, skôr prekresľujem realitu podľa predlohy.

Lákal vás svet počítačov?

Mal som asi deväť-desať rokov, keď som dostal svoj prvý počítač Didaktik Gama. Hral som sa na ňom, ale viac som si skúšal jednoduché kreslenie pomocou príkazov. V šestnástich som si nainštaloval do svojho prvého PC Photoshop. Vďaka nemu som začal neskôr pracovať ako grafik v obchodných novinách.

Pri ktorom filme ste si povedali, že by ste raz chceli robiť vizuálne efekty aj vy?

Napadlo mi to pri Pánovi prsteňov II, teda pred jedenástimi rokmi. Mal som za sebou maturitu na obchodnej akadémii a chcel som pokračovať v štúdiu grafického dizajnu, ktorému som sa v tom čase venoval. Túžil som však študovať v zahraničí, konkrétne v Austrálii.

Splnili ste si sen o štúdiu v krajine protinožcov?

Nakoniec som nemusel cestovať tak ďaleko. V Anglicku, kam som odišiel, aby som si zarobil na štúdium, som si našiel informácie o možnosti študovať vizuálne efekty. Skôr než som tento intenzívny kurz začal v Londýne navštevovať, tri roky som sa živil všetkým možným. Okrem toho, že som robil grafiku, pracoval som aj vo veľkom logistickom sklade. Kurz nebol lacný, musel som si vziať úver, ktorý doteraz splácam. Netúžil som však päť rokov študovať na našej vysokej škole niečo, čo nemá význam ani praktické využitie.

Vyplatila sa táto investícia?

Myslím, že vyplatila, aj keď dnes sú už sú iné možnosti a mladí o vizuálnych efektoch vedia oveľa viac. Kto sa tejto práci chce venovať, na internete nájde veľa návodov, ako na to. Treba však presne vedieť, čo chcete, čo hľadáte. V Londýne som navštevoval dva kurzy – 2D aj 3D, pretože som nevedel, o čo presne ide. Dnes sa venujem už len 2D, digitálnemu kompozitingu.

Pracujete teda v dvojrozmernom svete?

Nadväzujeme na oddelenie, ktoré pracuje v 3D. Dostávame od nich podklady (vrstvy), ktoré obsahujú modely s animáciami. Spolu s pozadím a rôznymi ďalšími efektmi ich skladáme. Vrstvy spájame tak, aby výsledok vyzeral čo najreálnejšie, akoby bol nakrútený kamerou. Je to vlastne fotomontáž, len v pohybe.

Je to tímová práca alebo sedíte celé dni sám doma pri počítači?

Postprodukcia je kolektívna práca, na obrovských projektoch robí vždy veľa ľudí. Nemôžem pracovať doma, pretože na veľkých filmoch sa pracuje len v štúdiu, kde sú počítače zosieťované. Každý film potrebuje iný počet ľudí. Na poslednej snímke Strážcovia galaxie sa efektmi zaoberalo asi tisíc ľudí. Každé oddelenie má na starosti niečo iné, a poznajú sa zvyčajne len tie, ktoré na seba priamo nadväzujú. Ak ku mne príde vrstva s nejakou chybou, musí ju opraviť ten, čo na nej robil predo mnou.

Potrebujete okrem počítača aj špeciálne zariadenia?

Potrebujem počítač, dva monitory a grafický tablet – pero, ktoré ovláda kurzor počítača, pretože myš nie je taká presná. Je tiež dôležité, aby mal monitor správne kalibrované farby.

Ako dlho sa trápite s jedným filmom?

Podľa počtu záberov. Na poslednom filme Strážcovia galaxie sa pracovalo asi rok, na snímke Gravitácia približne dva roky. Nad niektorými zábermi strávim len jeden deň, sú však aj také, ktoré sa robia dva či viac mesiacov.

Čo vás na tejto práci baví najviac?

Kreativita. Baví ma vymýšľanie. Takisto ma baví viesť mladších kompozítorov. Ako supervízor postprodukcie reklám som mal možnosť niektoré veci navrhovať, ovplyvňovať a mať malý tím ľudí, ktorý som riadil. Najkrajšie je však vidieť výsledok svojej práce na veľkom plátne v kine.

Pracovali ste v pražských aj v londýnskych štúdiách. Amerika vás neláka?

Ďalšie projekty by som rád prispôsobil rodine. Ak zahraničie, už len s manželkou a dvojročnou dcérkou. Londýn nás neláka, tam sme si už užili svoje. Nevyhovuje nám uponáhľaný spôsob života ani anglická kuchyňa. Praha, kde momentálne bývame, je príjemná, ale je tu menej filmovej práce. Koncom roka pripadá do úvahy Vancouver a práve v týchto dňoch som dostal ponuku aj zo Singapuru. Kanada uzákonila úľavy na daniach pre filmový priemysel, preto tam veľa štúdií na vizuálne efekty zakladá pobočky. Okrem toho s pražskými kolegami pripravujeme projekt kurzov vizuálnych efektov, o ktoré je veľký záujem, preto je budúcnosť zatiaľ vo hviezdach.

V mnohých filmoch sú vizuálne efekty také realistické, že sa nedajú rozoznať od skutočnosti. Ktorá snímka boduje vo vašom rebríčku?

Avatar Jamesa Camerona alebo Pán prsteňov režiséra Petra Jacksona. Boli to veľké míľniky vo filmovom priemysle, unikáty na dobu, v ktorej vznikli. Zaslúžene dostali Oscarov za najlepšie vizuálne efekty. Zaujali ma svojou originalitou. V Pánovi prsteňov je mojou obľúbenou postava ex-hobita Gluma.

Diváci radi kritizujú nedokonalosti vizuálnych efektov. Váš, profesionálny pohľad je ešte kritickejší?

Chyby nachádzam dosť často pri sledovaní filmov v kine aj v televízii. Snažím sa ich prehliadať, ale nedarí sa mi. Očividné nedostatky sú najmä v hudobných klipoch. Aj takých hviezd, ktoré by skutočne nemuseli na kvalite šetriť. Môže to však byť aj tak, že nešetria, ale keďže vôbec netušia, ako sa efekty vyrábajú, tvorcovia neurobia najlepšiu prácu.

Históriu kinematografie začal písať nemý film koncom devätnásteho storočia. Odvtedy sa filmové efekty, triky a technológie stále vylepšujú. Je kam sa ešte posúvať?

Určite je. Nároky na techniku sú čoraz väčšie. Momentálne sa filmy robia v rozlíšení HD, ale už aj na Slovensku sa predávajú televízory 4K, čo je asi päťkrát viac ako HD. Tomu sa musí prispôsobiť aj naša práca, pretože pri takom rozlíšení je vidieť každý detail. A pokiaľ vo filme vidieť chyby, je kam sa posúvať.

A keď to raz bude všetko dokonalé, nebudeme potrebovať ani hercov?

Viac ako deväťdesiat percent záberov vo filme Gravitácia vytvorili počítače, len desať percent herci so skutočným pozadím. Napriek tomu sú veľmi dôležití. Myslím, že v najbližších rokoch bude filmový priemysel hercov stále potrebovať. Známy a kvalitný herec, či už je to Johnny Depp, Brad Pitt a ďalší, je predpokladom úspechu snímky.