Najvyzretejšie filmy súťaže
K trom najzrelším filmom tak po obsahovej, ako aj po formálnej stránke, patril český film 3 sezóny v pekle režiséra Tomáša Mašína. Nechýbala mu autenticita zobrazenej doby, remeselná precíznosť, výtvarnosť, ktorá rozprávanie umocnila, a zrelé herecké výkony.
Druhým bol titul Hitler v Hollywoode belgického režiséra Frédérica Sojchera, ktorý sa originalitou vymykal z rámca celej súťaže. Tvári sa ako dokument o veľkej hviezde francúzskeho filmu a nastoľuje jednu z najzávažnejších tém súčasnosti – uplatnenie sa národných kinematografií Európy v záplave americkej produkcie. Snímka nebrojí proti Hollywoodu, ale tvrdí, a to originálnym, novátorským a múdrym spôsobom, že aj Amerika bude mať silných protihráčov, keď sa o to Európa bude skutočne snažiť.
Tretím filmom je víťazný španielsky titul Moskytiéra režiséra Augustího Vilu. Snímka riešiaca najpokrivenejšie rodinné vzťahy a manželskú krízu. Odcudzenosť a neschopnosť komunikácie sú podané s nadhľadom, s veľkou dávkou humoru a navyše s vyzretými hereckými výkonmi.
Zločiny, zvrátenosti, bezvýchodiskovosť
O najšokujúcejšiu zločinnosť a zvrátenosť sa podelili tri filmy – poľská Matka Tereza od mačiek (réžia: Pawel Sala), francúzske Sladké zlo (réžia: Olivier Coussemacq) a kanadské Trúchlenie pre Annu (réžia: Catherine Martinová). Prvý z nich ide pod povrch problému najhlbšie, hoci sa motivácia takého hrozného zločinu (zavraždenie matky) v normálnej rodine môže zdať nedostatočná. Vrah je agresívny manipulátor, ktorý podľahne módnej psychotronike a navráva si výnimočnosť. Je to jasný adept pre psychiatra, len si to rodina nechce pripustiť.
V druhom filme je hrdinkou mladá vyšinutá dievčina, oscilujúca medzi zlobou a záchvatmi nehy, čo jej však nebráni zničiť a rozložiť jednu normálnu rodinu. Dievčinu nabokovského typu vynikajúco zahrala Anais Demoustierová.
V treťom titule je nezmyselný zločin iba impulzom pre matku, aby prehodnotila svoj život. Našťastie snímka má otvorený koniec, takže možno popustiť uzdu fantázii.
Najdepresívnejšie vyznel pre bezvýchodiskovosť a stratu identity gastarbeiterov vo veľkom meste ruský film Iné nebo v réžii Dmitrija Mamuliju. A tiež iránsky film Sú veci, ktoré nevieš. Režisér Fardin Zahib Zamani ukazuje monotónnu a nudnú jazdu taxikára po Teheráne a divák s veľkou fantáziou môže vydedukovať, že intelektuál v súčasnom Iráne nemá na ružiach ustlané.
Manipulácia sa najvypuklejšie odrazila vo filme Brat a sestra argentínskeho režiséra Daniela Burmana. Dominantná egoistická sestra šikanuje svojho brata ad absurdum. Len keď sa vymkne spod jej vplyvu, zblížia sa.
Trochu smiechu
Najlepšia a jediná veselohra prišla do Karlových Varov z Balkánu pod názvom Zostane to medzi nami. Nakrútil ju chorvátsky režisér Rajko Grlić a vyrozprával príbeh šarmantných neverníkov. Najzaujímavejším animovaným filmom bola zase snímka Kuky se vrací od českého tvorcu Jana Svěráka.
No a najúspešnejším Slovákom sa na festivale stal Jaro Rihák, ktorému Filmová nadácia RWE & Barrandov Studio odovzdala nadačný príspevok za najlepší scenár k filmu Na drugu stronu, na ktorom pracoval 10 rokov.
