Jeho najväčšou túžbou, ba až posadnutosťou, je zbaviť sa svojich „pelo malo“, teda zlých vlasov. Nepoddajná kučeravá hriva typická pre čiernych obyvateľov Latinskej Ameriky je symbolom spoločenskej stigmy, ktorý použila oceňovaná venezuelská filmárka Mariana Rondón ako metaforu na zrážku prirodzenej individuality so skostnatenou spoločenskou normou. Film Pelo Malo získal prestížne ceny na festivaloch v Havane, San Sebastiáne či Montreale a už niekoľko dní ho môžete vidieť aj vo vybraných kinách na Slovensku.
„Junior, hlavná postava filmu, sa snaží vyhovieť očakávaniam kultúry, v ktorej žije, preto sa chce podobať na moderného speváka s rovnými vlasmi. V mačistickej venezuelskej spoločnosti je však neprípustné, aby si muž vyrovnával vlasy. Preto si Juniorova mama myslí, že ho ochraňuje, keď mu bráni splniť si tento sen. Prostredníctvom situácie, ktorá je v mojej krajine úplne bežná, som chcela rozprávať o otvorených ranách v spoločnosti,“ povedala Mariana Rondón o svojom filme v rozhovore, ktorý poskytla slovenskému distribútorovi filmu Filmtopii. Jej snímka hovorí o rasizme a homofóbii, ale aj všeobecnej inakosti, ktorá si v spoločnosti plnej predsudkov a existenčných problémov razí cestu len veľmi komplikovane. Jej hrdinom je pritom naivný chlapec, ktorý nedokáže pochopiť, prečo mu matka v dosiahnutí vzhľadu jeho idola tak bráni.
Za mrazivú pôsobivosť film Pelo malo do veľkej miery vďačí aj utopickému prostrediu caracaských sídlisk, popri ktorých sa kedysi taká „vychýrená“ bratislavská Petržalka javí ako štvrť snov. „Sú to obytné štvrte s veľmi zložitými sociálnymi problémami. Organizovaný zločin tam prekvitá bok po boku s radikálnymi militantnými skupinami,“ približuje režisérka špecifiká sveta, v ktorom sa príbeh malého Juniora odohráva. Na oko temné a stereotypné prostredie však Rondón, ktorá je zároveň aj úspešnou výtvarníčkou, poňala tiež ako prostriedok nevšednej estetiky. „Umenie spočíva v nachádzaní výnimočných a čarovných vecí v každodennosti,“ myslí si umelkyňa, ktorá absolvovala v Paríži štúdiá animovanej filmovej tvorby. Na konte už má aj nemenej oceňované snímky Pohľadnice z Leningradu (2007), Pol hodiny po polnoci (1999) či krátkometrážny festivalový hit Ulica 22 (1994). Práve v týchto dňoch je režisérka Mariana Rondón v španielskom Baskicku, kde zasadla do poroty Medzinárodného filmového festivalu San Sebastián.
Film Pelo malo – Nanič vlasy mal slovenskú distribučnú premiéru v stredu v bratislavskom priestore A4. Do 22. novembra absolvuje akési turné po vybraných slovenských filmových kluboch, počas ktorého sa zastaví napríklad aj v trnavskom FK Naoko (23. 9.), bratislavskom Lumiéri (23. 9.), KC Dunaj (29. 9.) a Artkine za zrkadlom (8.10.), v Piešťanoch ho uvedie Kino Fontána (20.10.), v Martine Mestská scéna (9.10.) a v Košiciach Tabačka (11.10).
