Foto: MPhilms
Medzi deťmi a rodičmi
Žiaden rodič si neželá, aby bolo jeho dieťa choré. Ak je navyše syn autistom, do ktorého sveta nedokáže preniknúť, je to o to ťažšie. Krátky náhľad do strastí bezradného otca, čo sa snaží porozumieť vlastnému synovi, tvorí v snímke Deti úvodnú časť. Už ona je predzvesťou toho, v akom duchu sa nasledujúcich 100 minút ponesie. Viac úzkosti ako radosti prináša aj poviedka s názvom Maratón – sleduje vyčerpávajúci útek mladého trestanca spoza mreží, kde ho pred časom prestala navštevovať družka. Táto časť zdanlivo koncepčne do filmu príliš nezapadá, vzťah so synom, ktorý zrejme trvalo narušil otcov pobyt vo väzení, sa spomína len akosi okrajovo. Dominuje motív (očakávateľnej) zrady, ktorá muža na konci jeho púte čaká.
Tretia poviedka s názvom Kanárik rozohráva krehkosť vzťahov medzi dieťaťom a dospelým najbolestnejšie. Prináša príbeh chlapca prežívajúceho medzi nevšímavou matkou a jej priateľom, náruživým pijanom, ktorý s ním zaobchádza bezcitne. Jeho jediným únikom je láska k zvieratám. Muž, ktorý by mu mal ísť príkladom, však aj tento cit využije, aby chlapcovi ublížil. Posledná poviedka Otec azda zaujme zo všetkých najviac. Možno aj vďaka tomu, že z ťažoby svojho príbehu predsa len nachádza akési uvoľňujúce východisko. Vzťah rodičov a detí posúva do roviny dospelosti a staroby – sleduje ženu, ktorá v kritickej chvíli vlastného života uteká na spontánny výlet so svojím umierajúcim otcom.
Pohľadnice z cudzích svetov
Jaro Vojtek sa vraj vo svojej dokumentárnej tvorbe pokúša čo najmenej režírovať a manipulovať a skôr len pozoruje, zaznamenáva a „podáva správu“. Tento prístup nezaprie ani jeho hraný debut. Hoci ide formálne o štyri rovnocenné poviedky, azda len posledná prináša väčší dejový zvrat a aspoň čiastočné rozuzlenie. Vo všeobecnosti sú Deti skôr súborom pohľadníc zo životov, či skôr konkrétnych životných situácií, rodín, ktoré spája prítomnosť detí a problémov. To, čo z poviedok robí jeden celok, je hádam dobre zašifrované poznanie, že tí, ktoré by si mali byť najbližší, sú neraz na míle vzdialení, i keď práve stoja vedľa seba.
Každý z námetov minipoviedok je dostatočne silný na to, aby zaujal, vyvolal emóciu a zvedavosť, ako to celé dopadne. O to v nich však podľa všetkého napokon nejde a hoci ich to neoberá o hĺbku, predsa len je to v tomto prípade trochu škoda. Vojtek vypäté a zdanlivo bezvýchodiskové situácie dokáže sľubne rozohrať, stvorí postavy, ktoré by ustáli azda každá aj samostatný film. Divákom z nich však napokon dopraje len malú ochutnávku, ktorá si ich k telu príliš nepripúšťa.
Hodnotenie Pravdy: 3/5
Deti / SR 2014 / réžia: Jaro Vojtek / scenár: Marek Leščák / hudba: Michal Nejtek / hrajú: Éva Bandor, János Gosztonyi, Vlado Zboroň, Richard Felix a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 25. september
