Podľa agentúry AFP vo svojej autobiografii Un certain jeune homme, ktorá vyšla v roku 2000, prezradil, že pre herectvo sa rozhodol, už keď mal dvanásť rokov. „Tento únikový východ zachránil môj život. Inak neviem, čo by som robil,“ napísal v knižke.
Cremer študoval na parížskom konzervatóriu a po jeho absolvovaní získaval herecké skúsenosti na divadelných doskách. Zažiaril napríklad v hlavnej úlohe svetovej premiéry hry Jeana Anouilha Becket. Rovnakú postavu neskôr stvárnili Laurence Olivier, Anthony Quinn alebo Richard Burton, ktorý hral Thomasa Becketa vo filmovej adaptácii hry.
Vo filme sa Cremer začal objavovať koncom 50. rokov. „Stvárňuje postavy dobrodruhov, gangstrov, dôstojníkov i citlivých a pozorných mužov súčasnosti,“ napísala o ňom Encyklopédia filmu.
Hoci sa Cremer podľa imdb.com mihol už v roku 1952 v snímke Dlhé zuby, jeho naozajstným debutom bola až úloha vo filme Keď sa do toho zapletie žena (1957), ktorý bol debutom aj pre Alaina Delona. S ním si neskôr zahral aj vo vojnovom filme Reného Clementa Horí už Paríž? (1966). Medzi zaujímavé snímky v Cremerovej filmografii patria aj kriminálna dráma Čierny talár pre vraha (1980) s Annie Girardotovou a Claudom Brasseurom. S Jeanom-Paulom Belmondom sa stretli v trileri Lovec hláv (1976) a spoločne s Linom Venturom a Michelom Piccolim žiarili v snímke Špión, vstaňte! (1982).
Cremer, ktorý sa objavil aj v seriáli z prostredia talianskej mafie Chobotnica, spolupracoval počas svojej kariéry s režisérmi ako Bertrand Blier, Yves Boisset, Claude Lelouch či William Friedkin. Luchino Visconti ho obsadil do svojej adaptácie románu Alberta Camusa Cudzinec (1967). Cremer sa pred kamerou stretol aj s Romy Schneiderovou. V dráme Celkom obyčajný príbeh (1978), ktorá bola v kategórii cudzojazyčných filmov nominovaná na Oscara, si zahrali bývalých manželov. Zaujal aj mladšiu generáciu režisérov – Francois Ozon ho spoločne s Charlotte Ramplingovou obsadil takisto do manželskej drámy Pod pieskom (2000).
Jednou z najznámejších postáv v Cremerovej filmografii však zostáva komisár Maigret, ktorý filmárov zaujal už v 30. rokoch minulého storočia. „S Maigretom prichádza do literatúry nielen nový typ komisára, ktorý si hneď získal čitateľov aj slávu, ale aj nová tvár detektívneho románu. Postava nesmierne ľudská, trochu korpulentná, ku ktorej neodmysliteľne patrí fajka, klobúk, pokrčené sako,“ napísal pre české Hospodárske noviny o detektívovi Jan Gabriel, ktorý uvádza, že jeden z najúspešnejších belgických spisovateľov Georges Simenon Maigreta vytvoril z 27 iných postáv zo svojich predchádzajúcich diel.
Cremer sa do postavy detektíva, ktorý „si často neverí a je zmietaný pochybnosťami“, vžil začiatkom 90. rokov v cykle televíznych príbehov. Niektoré epizódy seriálu s „najúspešnejším francúzskym detektívom všetkých čias“ sa nakrúcali aj v Prahe a medzi režisérmi, ktorí sa na projekte podieľali, bol aj Juraj Herz. Cremer stvárnil Maigreta, ktorého predtým hrali aj Jean Gabin či Sergio Castellitto, spolu v 54 televíznych filmoch, posledný sa dočkal premiéry pred piatimi rokmi.
S manželkou Chantall, ktorú si vzal v roku 1984, mal Cremer dve dcéry, z predchádzajúceho manželstva mal syna.
