Meno Michal Novinski už iste počul alebo aspoň zahliadol v titulkoch každý, kto má rád slovenské a české filmy. Na konte má spoluprácu s režisérmi, ako je Pavol Barabáš, Jiří Chlumský, Juraj Krasnohorský, Alice Nellis, Jan Svěrák či David Ondříček. Za hudbu k filmom získal niekoľko ocenení. Okrem iných dvoch Českých levov za snímky Kuky sa vracia (2010) a V tieni (2012) alebo dve Slnká v sieti – prvé už za film Nedodržaný sľub (2009), ktorý bol pre skladateľa vo svete hraného filmu premiérou. Komponovať hudbu k príbehom totiž začínal najskôr v divadle.
Napojiť sa a po čase zabudnúť
„K prostrediu divadla ma priviedol môj starší brat, keď som mal asi štrnásť rokov. Na divadelných skúškach som prišiel k poznaniu, že je možné pomocou hudby pocity diváka pozitívne manipulovať. To sa mi veľmi páčilo,“ spomína Novinski. Komponovaniu hudby pre divadelné inscenácie sa predtým, ako po prvýkrát vyskúšal film, venoval takmer dvadsať rokov a na divadlo nezanevrel dodnes.
Jeho hudbu ste mohli počuť v Slovenskom národnom divadle, v Astorke aj Aréne a rovnako vo viacerých divadlách v Česku či dokonca v Nemecku, Poľsku a Maďarsku. Každou divadelnou inscenáciou skladateľ naberal väčšiu profesionálnu skúsenosť. Čoskoro sa do jeho portfólia pridali aj prvé projekty pre televíziu a dokumentárne filmy. Napriek tomu mal pred prvou objednávkou do hraného filmu rešpekt. „Riaditeľ Divadla Astorka Korzo '90 Vlado Černý mi ponúkol spoluprácu na filme Nedodržaný sľub, ktorý produkoval. Najskôr som si myslel, že z toho nič nebude. Ale napokon bolo a dokonca išlo o výborne nakrútený film. Bola to pre mňa veľká výzva.“ Na filme intenzívne pracoval tri mesiace, neprijímal iné ponuky. Podporu a rady čerpal od svojho skúsenejšieho kolegu Jana P. Muchowa, pre ktorého v tom čase realizoval orchestráciu jeho filmovej hudby. „Myslím, že film Nedodržaný sľub nakoniec dopadol výborne.“
Každá filmová hudba, ktorú doteraz realizoval, si vyžadovala osobitý prístup. Tradičný a najčastejšie zaužívaný spôsob práce je keď po nakrútení a zostrihaní filmu dostane skladateľ materiál s pracovným zvukom a k tomu začne komponovať hudbu. „Dobrý film by podľa mňa vo väčšine prípadov mal fungovať vo svojej obsahovej a tiež emocionálnej rovine už v samotnom obraze, aj bez hudby. Tempo filmového rozprávania, dynamiku a tiež dôležitosť jednotlivých vrstiev príbehu mnohokrát určí filmový strih. Hudba tam pre mňa akoby už bola, ja ju len zhmotním,“ vraví skladateľ. Po formálnej stránke môže hudbu nahrať symfonický orchester, môže byť vytvorená v počítači, môže ju nahrať nejaká hudobná skupina alebo to môže byť kombinácia všetkého vymenovaného. Michal Novinski žiadnu kapelu nemá a nedrží sa ani konkrétneho žánru. „Preto nemám pre seba zadefinovaný jednoznačný štýl hudby, s ktorou vo filme pracujem, čo vnímam ako výhodu. Snažím sa čo najslobodnejšie, s otvorenou mysľou, pristupovať ku každému filmu, ktorý realizujem. Intuitívne sa napojiť na štýl rozprávania a po čase zase na to zabudnúť.“
Dôležitý je celok
Film vníma ako kolektívne dielo a nebráni sa ani zásahu zo strany svojich spolupracovníkov, či už režiséra, kameramana, strihača. „Nie je dôležité, či hudobnú koncepciu vymyslím ja alebo režisér, alebo niekto úplne iný. Ide o to, či si rozumieme v tom, ako čo najpresvedčivejšie vyrozprávať príbeh, o ktorý vo filme ide. Hudba je len jednou zo zložiek filmového jazyka. Dôležitý je celok, ktorý podáva v spolupráci so všetkými zložkami jednotnú informáciu. Ak sa nakoniec dohodneme, že to ide aj bez hudby a je to tak pre film správne, je to v poriadku aj pre mňa. Táto otvorenosť mi často dovoľuje ovplyvňovať celú filmovú výrobu od kastingu hercov, cez strih až po farebné korekcie filmu.“ Aj preto sa vždy, keď má možnosť, Novinski prikláňa k spolupráci s filmármi, s ktorými je naladený na rovnakú vlnu.
Nebráni sa ani experimentovaniu. Niekedy dá režisér skladateľovi konkrétne zadanie hudby, ešte pred alebo počas strihu, a do filmu si to už nasadí sám. „Takto som napríklad pracoval na poslednom filme s Alicou Nellis s názvom Anjeli. Ja som jej hudbu pripravil ešte pred strihom a ona s ňou už potom pracovala sama. To znamená, že som nemal veľa možností určiť dramaturgiu použitia hudby. Určiť miesta, kde a aká hudba má vo filme hrať. Zo začiatku som si na to nevedel veľmi zvyknúť, ale vo výsledku uznávam, že aj takto môže spolupráca fungovať.“ Netradičná bola aj práca na rozprávke Jana Svěráka Traja bratia – Michal Novinski mal za úlohu upraviť miniopery, ktoré ešte pred rokmi zložil Jaroslav Uhlíř.
„Boli to kratučké a jednoducho zaranžované skladby so silnými melódiami. Ide viac-menej o detské besiedky. Táto forma má svoje špecifické pravidlá a nemusí mať vnútornú logiku. Ale filmové plátno funguje inak ako divadlo, kde sú účinkujúce deti milé, aj keď spievajú falošne. Museli sme to prispôsobiť svetu dospelých, ale zároveň zachovať detskú hravosť. Špecifické na tejto práci bolo, že filmová hudba vznikla ešte pred nakrúcaním a väčšina scén sa nakrúcala podľa nej. Hudba musela zároveň fungovať scénicky a zároveň sme chceli, aby si deti mohli pri pozeraní filmu spievať už predtým známe piesne. Veľmi ma to bavilo, aj keď to bolo mimoriadne namáhavé.“
Pri práci má Michal Novinski azda najväčšie výhrady v situáciách, keď ho režiséri žiadajú napodobňovať známe skladby, čo je skôr symptomatické pre svet reklamy. Sám sa vždy snaží o originalitu, čo mu však nebráni inšpirovať sa pracovnými metódami úspešných tvorcov. „Keď som mal asi 15 rokov, ovplyvnili ma Spielbergove filmy Blízke stretnutie tretieho druhu a Čeľuste, tam práve Williamsova hudba zohrala obrovskú rolu, a už vtedy som si to uvedomoval. Najsilnejším impulzom k tvorbe však pre mňa boli filmy Davida Lyncha. Pocity a úvahy, ktoré vo mne vyvolávali, boli fascinujúce. Takíto režiséri sú kúzelníci, tvoria niečo, čo sa azda dá prirovnať k mágii alebo k šamanstvu – vytvárajú inú realitu.“
Filmovou hudbou sa dá aj uživiť
Na otázku, v čom tkvie jeho úspech, Michal Novinski presne odpovedať nevie. "Možno je to v tom, že rád uvažujem o filme komplexne, nielen o hudbe samotnej. Samozrejme veľkú časť úspechu pripisujem obrovskému šťastiu, že som stretol tých správnych ľudí, či už Juraja Nvotu, Romana Poláka, alebo Jiřího Pokorného v divadle, alebo Jana Svěráka vo filme. Ako skladateľ si myslím, že hudba môže zosilniť niektoré psychologické stavy či už postáv, alebo diváka, môže zjednoznačniť konanie postáv, dodať druh emócie, ktorý nie je možné obrazom ani herectvom dosiahnuť. Hudba má teda vo filme veľkú moc. Ale ani tá najlepšia hudba nespraví zo zlého filmu dobrý.“ Pre Novinského je dôležitý aj systém práce. "Táto práca je časovo veľmi náročná a tak väčšinu svojho času sústredím na kreativitu – hľadanie samotného hudobného riešenia. Všetky technické a realizačné veci sa snažím delegovať na mojich spolupracovníkov, inak by som nič nestíhal. Najväčším zadosťučinením pre mňa je, že už takmer 25 rokov môžem robiť to, čo ma skutočne baví.“
Dá sa v česko-slovenských pomeroch uživiť filmovou hudbou? "Dá. Nie len ja sa tým živím. Dôležité a zároveň najťažšie sú však správne rozhodnutia – na čom a s kým spolupracovať. A za to vďačím aj svojmu najbližšiemu okoliu, ktoré mi v týchto rozhodnutiach pomáha.“ Aktuálne môžete v kinách uvidieť film Jana Svěráka Traja bratia s hudbou Michala Novinského a Jaroslava Uhlířa. Snímku Anjeli, ktorá je najnovším skladateľským počinom Michala Novinského, môžete v slovenských kinách vidieť už od 9. októbra.
