Recenzia: Ako zaniká človek

Česká dokumentaristka Helena Třeštíková mala vlani v slovenských filmových kluboch snímku René. Rozprávala v nej o recidivistovi, ktorého nakrúcala dvadsať rokov. A bola to zaujímavá divácka skúsenosť sledovať život človeka vo vývoji, nielen v krátkom časovom úseku. Bol z toho príbeh a titul René napokon získal Európsku filmovú cenu za najlepší dokument. Časozberným spôsobom Třeštíková pracovala aj na svojej poslednej snímke Katka, ktorá sa do slovenskej distribúcie dostala pred týždňom.

03.09.2010 08:00
Záber z filmu Katka Foto:
Záber z filmu Katka
debata

Katka mala pätnásť rokov, keď začala brať drogy a o rok neskôr ju matka vyhodila z domu. Keď sa k nej dostala režisérka Třeštíková, snažila sa Katka zbaviť závislosti. Nepodarilo sa jej to. Tak ako ešte niekoľko ráz potom. S priateľom Láďom čakala na správny impulz, aby sa mohla vyliečiť. Pri ďalšom priateľovi Romanovi už taký impulz mala – tehotenstvo. Nahovárala si, že keď sa dieťa narodí, bude sa oň starať a urobí, čo treba, aby jej ho nechali. Nič sa však nezmení. Naopak, Katka je v čoraz zúfalejšej situácii. A navyše to vyzerá tak, že sa len bezprizorne motá v kruhu sebaklamov.

Vidieť premenu mladého dievčaťa na zúboženú, vyhorenú a predčasne zostarnutú ženu je otrasný zážitok. Otrasný je pohľad jednak na jej fyzický úpadok a zároveň na jej duševný rozklad. Mať pritom na mysli, že ide o reálneho človeka, celú vec ešte zhoršuje. Nie sú tu nijaké záchranné mechanizmy ako vo fiktívnych príbehoch, zlomy, ktoré poskytnú hrdinom vykúpenie a divákom príjemnú úľavu. Katka plače, keď vidí staré zábery, na ktorých šliape chodník, ale neznamená to nijaký zázračný prerod. Jej zúfalstvo sa len prehlbuje. V ôsmom mesiaci tehotenstva si pichá drogu a keď hovorí o detoxe, už to nemá veľkú váhu. Akoby bola v permanentnej nepríčetnosti.

„Pre Katku možno urobiť čokoľvek, ale nemožno za ňu prestať fetovať,“ povedala Třeštíková. Sama si uvedomuje, že s jej filmom sa spája etický problém a na tlačovej konferencii priznala, že si kládla otázky, či je etické Katku nakrúcať a následne materiál zverejniť. Napokon sa rozhodla, že áno a že nebude štylizovať realitu. Pýtať sa môže aj divák. Napríklad prečo režisérka podstupovala toto martýrium a ako sa s tým sama vyrovnávala? Alebo to, nakoľko išlo o „nestranné“ zaznamenávanie zanikajúceho človeka a v akej miere sa pozorovateľka do Katkinej situácie osobne angažovala a snažila sa ju motivovať k pokusom o zlepšenie jej stavu? Vo filme sa ako aktivizačný prvok výraznejšie prejaví azda iba raz, keď od Katky vyžaduje sľub, že na sebe zapracuje.

Jednou z odpovedí tvorcov je, že film by mal poslúžiť školám v rámci protidrogovej osvety. Aj preto má dokument slovenské titulky. Třeštíková dúfa, že jej Katka bude pre mladých ľudí dostatočne odstrašujúcim príkladom. Niečo na tom bude, pretože táto snímka nerozpráva ani tak o narkomanke bojujúcej s drogovou závislosťou, ale skôr o totálne zničenom človeku, rezignovanej obeti. Hoci Třeštíková stále verí, že nádej, hoci čoraz menšiu, Katka ešte má.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Katka, ČR 2009
scenár a réžia: Helena Třeštíková
slovenská kinopremiéra: 26. augusta

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy