Katku chcú prihlásiť na Oscara

Vo svete aj doma oceňovaná česká režisérka Helena Třeštíková uviedla vo štvrtok na slávnostnej premiére v Bratislave svoj dokumentárny film Katka.

03.09.2010 09:00
Helena Třeštíková Foto:
Helena Třeštíková
debata

V českých kinách už videlo dokument o narkomanke Katke viac ako stotisíc divákov. Láka príbeh alebo meno známej režisérky?
Po spustení filmu do kín bol náš odhad asi tak dvadsaťtisíc divákov. Je to, samozrejme, ohromná radosť. Asi je to atraktívny príbeh, drogy totiž ľudí zaujímajú. Sledovanosť určite robia aj školy, pre ktoré sa Katka premieta. A potom možno ťahá aj moje meno, pretože som už niekoľko dokumentov pre kiná urobila. Tie predchádzajúce však takú sledovanosť nemali.

Vraj chcete týmto dokumentom dobyť Hollywood. Je to pravda?
Producenti mali ideu, že by sme skúsili prihlásiť Katku na Oscary. Má to však podmienky, film musí mať distribúciu v New Yorku. Pracovalo sa na tom, ale v tejto chvíli sa nevie, ako to dopadlo.

Stretnutie s mladou narkomankou zmenilo vaše režijné plány. Namiesto dokumentu o terapeutke ste nakrútili film o nej. Prečo?
Pretože veľmi dobre reflektovala svoju situáciu. Už predtým som nejakých narkomanov stretla. Veľmi často mali tendenciu situáciu bagatelizovať, zahmlievať, zvaľovať všetko na rôzne okolnosti. Zato Katka a jej prvý partner Láďa boli veľmi reálni. Veľmi presne dokázali popísať, čo život na ulici znamená. Čo znamená zarobiť si denne 2-tisíc korún na drogy. A to sa opakovalo aj s jej druhým partnerom Romanom. Autenticita a úprimnosť sú pre dokument podstatné. Svoju úlohu zohrala aj intuícia.

Začiatok jej príbehu ste vyrozprávali v dokumente V pasci. Z akého dôvodu ste sa rozhodli pokračovať?
Bol to nápad producentov. Zhovárali sme sa o tom, že by bolo zaujímavé dať dokumenty do kín. Dcéra producentky Kateřiny Černej videla dokument V pasci v televízii a veľmi na ňu zapôsobil. Rozhodli sme sa pokračovať v nakrúcaní, doplniť príbeh narkomanky o jej aktuálnu situáciu a dať ho do kín. Medzitým som dokončila dokument Marcela aj René, ktoré sa dostali do kín skôr.

Spomínali ste, že nakrúcanie s Katkou bolo neustálym dobrodružstvom. Ako to myslíte?
Vo chvíli, keď sme sa rozhodli pokračovať v nakrúcaní, nemali sme ani najmenšiu predstavu, kde sa v Prahe zdržuje. Cez Drop-in sme získali dievčinu, ktorá chodí po squattoch a vymieňa striekačky. Katku našla, dala jej naše číslo a povedala, nech nám zavolá. A Katka sa ozvala. Vlastne vždy, keď mala mobil – čo zas netrvalo dlho, lebo ho o dva týždne predala, aby mala na drogy – zavolala. Bola aktívna, čo znamenalo, že stojí o to, aby sa s nami stretla, aby sme pokračovali v nakrúcaní. Nenaháňali sme ju po celej Prahe.

Celý čas ste verili, že sa zmení. Váš dokument však nemá dobrý koniec.
Zdalo sa mi, že narodenie dieťaťa je v živote ženy silným momentom, ktorý skutočne zapôsobí. Veľmi som v to dúfala. Potom, ako dala dieťa do dojčenského ústavu, sme dosť zneisteli, ale stále sme ešte dúfali. Ale potom vidíte, že sa to sunie zlým smerom…

Myslíte, že vaša hrdinka má ešte nádej s drogami skoncovať?
Nikdy nemôžem stratiť nádej, to by bola prehra. Človek musí stále veriť, že nastane nejaké osvietenie, aj keď by to bolo pre Katku nekonečne ťažké. Ona totiž nepoznala dospelosť bez drog. Mala pätnásť, keď s nimi začala. Stretli sme sa, keď mala devätnásť a chcela skončiť. Ak by to aj teraz dokázala, nastane v jej živote strašná prázdnota. Má dieťa, no veľmi dlho by jej trvalo, kým by sa oň dokázala postarať. Je v nesmierne ťažkej situácii, napriek tomu ma viera neopúšťa. Ale hypoteticky.

debata chyba