Prečo ste kľúčový priestor svojho príbehu venovali ruským postavám a ruskej hudbe?
Je dobre známe, že existujú dve veľké školy klasickej hudby – ruská a nemecko-rakúska. Mne sa do filmu viac hodila ruská hudba, ktorá má v sebe zvláštnu slovanskú dušu. V závere snímky predsa lepšie vyznie Čajkovskij ako napríklad Mahler. Skôr ako som začal písať scenár, navštívil som Moskvu, kde som sa zoznamoval so slovanskou dušou. Jej ruská verzia je veľmi pôsobivá až nadpozemská. Potreboval som teda túto dimenziu pre hrdinu, ktorý hľadá dokonalú harmóniu a je tým posadnutý, ide na doraz. Musel to byť Rus, pretože len Rusi dokážu preniknúť do kozmickej úrovne.
Hovoríte o dokonalej harmónii, čo to presne je?
Dokonalá harmónia sa dá dosiahnuť iba na krátku chvíľu. Neznamená to však, že by ju človek nemal hľadať a stále nasledovať sen o tejto harmónii. Sú to iba okamihy, čosi ako vznešenosť, ktorá náhle prichádza a rýchlo sa pominie. Takže ju hľadáte zas a znova. A pre mňa je dôležité práve jej hľadanie.
Ako ste hľadali súlad medzi ruskými a francúzskymi hercami, ktorí vo filme vystupujú?
Prácu s ľuďmi rôznych národností zbožňujem, robil som to v každom filme. Vedel som, že prídem do styku s dvomi významnými hereckými školami – ruskou a francúzskou, a tomu som musel prispôsobiť aj svoju réžiu. Bola to napokon zábavná a obohacujúca skúsenosť. Spočiatku medzi týmito skupinami vznikalo trenie, ale ako plynul čas, Francúzi začali obdivovať herecké umenie Rusov a naopak.
Vy žijete vo Francúzsku, ale pochádzate z Rumunska. Čo vám dali tieto dva celkom odlišné priestory?
Z východoeurópskeho prostredia, z rumunského podložia, som si odniesol vášeň pre život, energiu, zápal pre vec. Zo západoeurópskej kultúry sa pokúšam osvojiť si schopnosť odstupu, aby som získal rozhľad. Keď sme spomínali Rusov, tí sa často vrhajú do situácií bez veľkého premýšľania. Ja sa však pokúšam udržať rovnováhu medzi tou energiou, ktorú milujem, a utriedenejším, rozvážnejším prístupom.
Rumunsko podobne ako Slovensko prešlo obdobím komunizmu a niektorí slovenskí režiséri nakrútili svoje najlepšie filmy práve v minulom režime. Môže byť pre tvorcu tlak režimu prospešný?
Umelec musí vždy istým spôsobom bojovať. Ja som východnú Európu opustil ešte pred pádom komunizmu, takže to, o čom hovoríte, nie je celkom môj prípad. Rozumiem však tomu, že najlepšie nápady často vznikajú práve z reakcií na tlak, v stresových situáciách. Žiaľ, keď máte jednoduchší a pohodlnejší život, zdá sa, že inšpirácia vyprcháva. Je to smutné, ale tak to býva.
Váš film zobrazuje mnohé rozdiely v mentalite a správaní ľudí rôznych národností. Hudba však vytvára harmóniu. Neprejavuje sa podľa vás konfrontácia rôznorodosti v skutočnom svete ako proces plný nedorozumení, problémov a súbojov?
Tieto rozdiely sú nevyhnutné a je dôležité, aby existovali. Niekedy je to ťažké, pozrite sa napríklad na problematické české predsedníctvo Európskej únie. Je prirodzené, že rozdiely vedú aj k treniciam. Ale sú podstatné pre demokraciu a prispievajú k obohacovaniu životov Európanov a ľudí na celom svete. Existujú prípady, že sa súlad zrodil aj v prostredí rozporov a nedorozumení. Podľa mňa by sme si mali rozdielnosti vážiť a vnímať ich ako čosi obohacujúce.
