K tým prehliadnuteľným patria snímky Alexander Veľký či World Trade Center. Napriek tomu, že prvá z nich sa tvári ako veľkolepá sága s jadrom v osobnosti legendárneho vojvodcu. A druhá sa odohráva počas teroristických útokov na New York. Aká úžasná možnosť vyjadriť vlastný postoj k téme terorizmu. Stone sa však rozhodol obmäkčiť divákov príbehom o hrdinstve newyorských policajtov. A v háve patetického rozprávania plného klišé zdevalvoval význam udalostí a skutočného hrdinstva ľudí.
Na otázku, ako dokáže skĺbiť závažné témy s efektom zábavnosti, režisér odpovedal, že publikum, a najmä to americké, sa príliš nevyzná v politike a histórii, preto mu treba myšlienku tlmočiť jednoducho, jasne a s napätím. V inom rozhovore pre BBC sa zase vyjadril, že Briti sú vyspelejší vo vzťahu k médiám a nedajú sa nimi natoľko viesť ako Američania. Na tom, že politici či médiá často vytvárajú falošný obraz o skutočnosti, postavil niekoľko svojich filmov. Patrí medzi ne aj titul JFK, ktorý otvára možnosť, že za atentátom na Kennedyho bolo sprisahanie zo strany vysokých kruhov. Odborníci namietali, že taká výpoveď nie je vierohodná a vyvoláva nedôveru v štátne inštitúcie. Stone však obhajoval zistenia štátneho zástupcu Jima Garrisona, ktorý spochybňoval oficiálnu verziu atentátu a stal sa hrdinom filmu, kde ho stvárnil Kevin Costner.
Režisér sa zároveň neuspokojil s tým, čo západné médiá hlásali o Fidelovi Castrovi alebo Hugovi Chávezovi. Ponúkol im teda priestor, aby sa vyjadrili. A opäť sa nevyhol kritike. Vraj vo svojich dokumentoch nie je objektívny a ku kontroverzným vodcom pristupuje príliš nekonfliktne. Stone zareagoval tak, že nevie, kde leží hranica ozajstnej objektívnosti. „Castro je na pologuli izolovaný a obdivujem na ňom, že je bojovník. Posledný revolucionár, osamotený Don Quijote, ktorý zápasí s veternými mlynmi, aby udržal ostrov v stave akejsi rovnosti,“ povedal režisér pre BBC. A dodal, že Castro sa aspoň zachoval ako človek z mäsa a kostí, kým s Bushom by podobné rozhovory nemohol nakrútiť. „Georgea Busha vnímam ako umelú bytosť. Bývalý alkoholik, ktorý verí v Ježiša – čo by mohlo byť nebezpečnejšie.“
Samozrejme, Stoneovou veľkou témou je vietnamská vojna. Veď Čata a Narodený 4. júla patria medzi jeho najslávnejšie filmy. Začalo sa to však už na Newyorskej univerzite, kde Stone študoval po tom, čo si prešiel skúsenosťou vojaka vo Vietname. Učil ho Martin Scorsese, ktorému sa zdalo, že jeho zverenec nakrúca stále nejaké abstraktné snímky v štýle francúzskej novej vlny. Poradil mu, aby urobil niečo osobnejšie. A keď mu Stone ukázal snímku Posledný rok vo Vietname, označil ho Scorsese za filmára.
V rozhovore uverejnenom na internetovej stránke news.scotsman.com sa režisér, ktorý má na konte aj tituly The Doors, Nixon či Ešte sa môžeš vrátiť, posťažoval, že jeho snímky sú často dezinterpretované. Že napríklad projekt Takí normálni zabijaci mnohí nevnímajú ako kritiku médií posadnutých násilím, ale ako oslavu násilia. Alebo že postavu Gordona Gekka z filmu Wall Street vidia ako „coolového“ hrdinu, šikovného chlapíka hodného obdivu a nasledovania. Stone sa preto prirovnal k postave opilca z Chinese Ghost Story. „Zdá sa, že mi je súdené byť vnímaný ako blázon a opilec. Ale ten Číňan vie veľmi účinne vyháňať démonov.“
